Juraj Fándly životopis
FÁNDLY, Juraj (Fándl, Fandl, Fándli) - spisovateľ (21. 10. 1750 Častá, okr. Bratislava-vidiek - 7. 3. 1811 Doľany, okr. Bratislava-vidiek). Otec Ján Fandl, remeselník, matka Mária, mal brata a 2 sestry.
Navštevoval kláštornú školu v Šaštíne, 1771-73 svetský seminár v Budíne, 1773-76 v Trnave, 1776 vysvätený. Kaplán v Seredi a v Lukáčovciach, 1780-1807 farár v Naháči, od 1807 žil na odpočinku v Dol'anoch.
Podnetom jeho literárnej činnosti bol román J. I. Bajzu René mládenca príhodi a skusenosti, kt. sa dotkol hl. spoločenských otázok doby. Reagoval naň dielom Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom, s námetom zo spisov Wiener Schriften, najmä z Moenche und Teufel a Sieben Kapitel von Klosterleuten. Okrem samostatného spracovania týchto námetov pridal k 7 príčinám zrušenia niekt. reholí aj ôsmu, kt. aktualizoval pomery na Slov. Prvé 2 diely Dúvernej zmlúvy vyšli ako prvá beletristická práca v bernolákovčine. Vtedy dokončil 3. a 4: zv., cirk. vrchnosť však nedovolila rkp publikovať, 1790 ho potrestala kláštorným väzením v Trnave. Dielo má formu dialógu, v kt. sa zhovárajú diabol Titinillus s učeným konzervatívnym mníchom Atanáziom. V ich rozhovoroch sú satirické prvky, pôsobivosť zvyšuje aj rud. jazyk a rozprávačské umenie. V týchto spisoch popieral apoštol-stvo sv. Pavla, kt. označoval len za jedného z biskupov, prihlásil sa k brožúrke z proticirk. Viedenských listov od J. V. Eibla (Was ist ein Pharer). Proti jeho Dúvernej zmlúve vystúpil J. I. Bajza 2 anonymne vydanými brožúrkami Odporné smlúvání medzi rozumným mníchem a sprostým ďáblem. . . Na obe polemiky odpovedal v prílohách k 3. zv. Dúvernej zmlúvy (Odpoveď na I. a II. rozumného mnícha a Zahanbení posmívač Anti-Fándly). Na tieto polemiky reagoval A. Bernolák anonymným spisom Toto maličké písmo. . Keď' 1794 J. I. Bajza vydal zbierku veršov Slovenské dvojnásobné epigrammatá..., A. Bernolák v kritike Ňeco o epigrammatéch. . . ako hl. protagonistov dialogickej rozpravy proti Bajzovi uviedol Fándlyho (Lifanda) a Kyselyho (Liseka) ako uznanie ich zásluh o bernolákovčinu. J. F. uverejnil k tomuto spisu aj svoju polemiku pod názvom Ešče ňečo o epigrammatéch. . ., do kt. prevzal mená dialogických postáv z polemiky A. Bernoláka.
Zámery Tovarišstva postavili pred neho nové osvetové úlohy a publikačné možnosti. Z cudzojazyčných predlôh zostavil Pilného domajšého hospodára, podl'a J.
Papánka spracoval históriu Slovákov Compendiata historia gentis Slavae, v knižke ľudovoliečiteľských metód (Zelinkár) prevzal motívy z diela J. Tonsorisa Zdravá radda lékařská, vydal 2 zv. Príhodných a svátečných kázní. V 3. zv. Piľného hospodára uverejnil aj čast korešpondencie Tovarišstva. R. 1805 sa zúčastnil na literárnej polemike medzi M. Miškolcim a J. Hollým, napísal báseň Amica cointelligentia, kde spomína na literárne spory s Bajzom. Ovplyvnený aktivitou a spoločensko-reformným duchom vlády Jozefa II. usiloval sa plniť požiadavky ideálneho jozefínskeho kňaza ako učiteľa a radcu. Zbieral liečivé rastliny, kt. poskytoval aj svojim farníkom. Faktor manufaktúry- kartúnky v Šaštíne. Autor dejín Doľan a histórie pálfiovského rodu (zostali v rkp).
Priekopník osvetovej práce na Slov., dejateľ prvej obrodenskej bernolákovskej generácie, pokladník Slov. učeného tovarišstva, reprezentant osvietenských ideí.
|