vidieka.
najmä problém pauperizácie slov. roľníctva, s využitím autobiografických prvkov,
čím vytvoril jeden z najlepších slov. románov. Zvládol pritom najmä spoločenské
aspekty zač. 20. stor., soc. rozvrstvenie západoslov. dediny, ako aj politické,
hospodárske a i. reálie (napr. zač družstevného hnutia na záp. Slov.). Vďaka
robustnému rozprávačskému talentu naturelu vytvoril vyvážený literárny systém
s hist. konkrétnosť m a vnútorným dynamizmom, v kt. sa vnútorné protirečenia
vyvíjajú k náznaku nevyhnutnosti rev. boji. Výrazná, miestami až mýtotvom
epickosť diela zlúčila jeho objektívny realizmus s niekt. postupmi lyrizovanej
prózy. V rozprávačskom štýle použil živý jazyk s prvkami západoslov. nárečia,
ucelenú charaktero-kresbu, expresivitu v humornej i poetickej rovine ap. V
románe Drevená dedina prispel k tvorivému rozvoju metódy social. realizmu,
v duchu aktuálnych požiadaviek literárne zručne: stvárnil radikálne social.
premeny na slov. vidieku. Dej vymedzený oslobodením Oravy a dokončením
kolektivizácie na dedine vyplnil dynamickým sujetom opretým o vývinovohist.
moment, vytvoril obraz totality celospoločen-ských udalostí a individuálnych
osudov v živote oravskej obce, konkrétne na živote troch generácii roľníckej
dediny. Zúžené ponímanie skutočnosti sa prejavilo najmä v druhej časti tohto
románu, vplyvom schematizmu podľahol aj v povrchnej kresbe záporných
postáv, v extenzite dejových postupov i v nízkej motivovanosti psychologických
zvratov. V treťom románe Svätá tma, plánovanom ako prvý zv. pripravovanej
trilógie, sa pokúsil zobraziť obdobie klérofašistického slov. štátu, a to opäť
vo vinohradníckom prostredí západoslov. mestečka. Beletristicky typizoval
proces prerastania politicky nedife-rencovaného nár. cítenia po marci 1939
do uvedomelého odporu voči režimu, kt. popredných predstaviteľov zobrazil
v persifláži až groteske. Nadviazal v ňom aj na tvorivé postupy z románu
Červené víno, nedosiahol však jeho umelecké kvality. Jeho romány preložili
do mnohých jazykov, podľa nich nakrútili filmy Drevená dedina ( 1954) a
Červené víno (1973, oba v réžii A. Lettricha).

Počas pôsobenia v agrárnom družstevnom hnutí napísal niekoľko úžitkových
publikácií zameraných na rozvoj kult. a ekonomickoadmi-nistratívnej oblasti
tohto hnutia. V 50.