Román Chlieb komponoval bez ústredného konfliktu
ako pásmo udalostí a scén zo života, pričom zobrazil osudové spojenie
ľudí a udalostí s prírodou a jej živlami, naznačil ich podoby, niekedy aj
príčiny, ale bez vyostrenia do dramatických zrážok. Týmto dielom zasiahol
do vývoja tej línie slov. prózy, v kt. sa pozitívne hodnoty dedinského sveta
stretávajú s koncep-ciou prírodného človeka a života, čím vzniká jedno z
východísk naturizmu. Túto tendenciu zvýraznil v románe Jozef Mak, kt.
hrdina vystupuje ako symbol pasívneho človeka odovzdaného osudu. Romány
Chlieb a Jozef Mak napísal sugestívne, expresívnym jazykom a štýlom,
silným najmä v zachytávaní psychických hĺbok a symbiózy človeka s prírodou.
Usilujú sa o syntézu literárneho realizmu s modernými smermi 20. stor. Ideová
koncepcia oboch románov však nepostihla triednu podstatu protirečení a
konfliktov doby, ani nenašla skutočné riešenie a východiská, v rozhodujúcich
momentoch sa priklonila k iracionalite a k mýtom. Román Na krížnych cestách
zachytil intímne ľudské vzťahy a problémy v troch generáciách od zač. 20.
stor. po 30. roky na pozadí konzervatívne interpretovaných dobových nár.
a spoločenských otázok. Najväčším formálnym výbojom bol román Pisár Gráč.
Návrat k istotám, kt. človeku dáva zem, i návrat k realistickej metóde
predstavuje román Na Bukvovom dvore, kt. v ideovo-estetickej koncepcii
znamenal aj pokles k agrarizmu a ku konvencii. Dielo Andreas Búr Majster
nadväzuje na jeho hist. novely, ale aj skúsenosti so spracúvaním Ľud.
slovesnosti, iracionalite ľud. povestí a rozprávok. V poslednom románe
Svet na trasovisku zobrazil udalosti a ľudí zo stredoslov. lazu v čase SNP,
ku kt. však zaujal nepriateľský postoj.

Tvorbe pre deti a mládež i edičnej práci v tejto oblasti sa venoval osobitne
v časopise Slniečko. Už do zbierok U nás, Tomčíkovci, Domov a Medové
srdce zaradil aj poviedky autobiograficko-spomienkového charakteru, z kt.
čast určil deťom. Sprvu sa sústreďoval na hist. látky, spracované ako povesti
al. hist. poviedky, napr. poetizujúce povesti a legendy z okolia Kremnice. V
zbierkach Zakopaný meč a Budatínski Forgáčovci použil aj povesti, v kt.
vystupujú hist. osobnosti, ale vcelku dával prednosť legendárnym látkam.
Hist. poviedku predstavuje kniha Sokoliar Tomáš, v kt. zobrazil epochu
feudalizmu cez zorný uhol slov. sokoliarstva. Súčasne publikoval vlastné
úpravy Pud. rozprávok, kt. ho neskôr inšpirovali aj k tvorbe vlastných
magických a zvieracích rozprávok, odpútaných od tradičných tém, motívov
i mravno-filozofic-kého vzorca Pud. rozprávky, napr, v knihe Brondove
rozprávky. Na základe kresleného seriálu J.