Jozef Cíger Hronský životopis

HRONSKÝ, Jozef (vl. m. Jozef Cíger) - spisovateľ, učiteľ, redaktor (23. 2.
1896 Zvolen - 13. 7. 1960 Luján, Argentína). Otec Peter Pavol Cíger, tesár,
matka Jozefína, rod. Marková, brat = Anton Cíger. Manželka Anna Valéria
rod. Ružináková ( 1899-1960), syn Juraj, výtvarník ( 1922-70).

R. 1902-07 navštevoval ľud. školu vo Zvolene, 1907-10 meštiansku školu v
Krupine, 1910-14 študoval na učiteľskom ústave v Leviciach.

R. 1914 učiteľ v Horných Mladoniciach, 1916-17 v Senohradoch,
1920-23 v Krupine, 1923-27 v Kremnici, 1927-33 na meštianskej škole,
1933-45 pracovník MS v Martine. R. 1945 emigroval do Rakúska, na jeseň
1945 do Talianska, od 1948 kreslič textilnej továrne v Lujáne v Argentíne.

V prvých knižne vydaných poviedkach a novelách sa tematicky orientoval na
dedinu, ale i na problémy inteligencie. Hoci sa usiloval o harmóniu, zohľadňoval
aj rozličné druhy protirečení, vrátane soc., no tá sa zjavovala väčšinou v úzadí,
neraz ako anekdotický motív. V jeho prózach zväčša chýbali spoločensko-hist.
súvislosti a motivácie, nie sú napr. v poviedkach s hist. motívmi, kt. sporadicky
zaradoval do svojich súborov. Románový debut Žltý dom v Klokoči bol vlastne
široko koncipovanou novelou so zdĺhavou, ale anekdotickou expozíciou, hl.
dejová zápletka bola konvenčná a sentimentálno-romantická. V 30. rokoch
nadobudla jeho novelistika nové črty: v Podpolianskych rozprávkach sa usiloval
zachytiť soc. a psychologické črty voľakedajšieho zbojníctva a tesnú spätosť
človeka s prírodou. Vzájomná zastupiteľnost ľudí a vecí sa stala trvalou
súčasťou jeho umeleckých postupov,. najmä v poviedkach Gajdošov
vojna-kôň a Šimčík a jeho mat, kt. patria k najlepším slov. poviedkam o 1.
svetovej vojne. Podstatná čast zbierky Tomčíkovci má pôvod v zážitkoch z
detstva a mladosti. Z novelistic-kých zbierok je najucelenejšia Sedem sřdc,
komponovaná ako cyklická skladba, pričom 7 noviel predstavuje typy a
údely 7 žien z rozličného spoločenského prostredia, v popredí zostáva ich
psychológia, city a vzťahy, najmä však pasívne životné postoje. Záverečná
zbierka noviel Šmákova mucha ideovo a umelecky predstavuje návrat k
st. motívom a postupom, niekde slúži reakčným politickým zámerom.

V prvej polovici 30. rokov vrcholila jeho románová tvorba. Kniha Proroctvo
doktora Stankovského z intelektuálskeho prostredia zobrazi-la súvztažnost'
umenia, lásky a života.

Román Chlieb komponoval bez ústredného konfliktu
ako pásmo udalostí a scén zo života, pričom zobrazil osudové spojenie
ľudí a udalostí s prírodou a jej živlami, naznačil ich podoby, niekedy aj
príčiny, ale bez vyostrenia do dramatických zrážok. Týmto dielom zasiahol
do vývoja tej línie slov. prózy, v kt. sa pozitívne hodnoty dedinského sveta
stretávajú s koncep-ciou prírodného človeka a života, čím vzniká jedno z
východísk naturizmu. Túto tendenciu zvýraznil v románe Jozef Mak, kt.
hrdina vystupuje ako symbol pasívneho človeka odovzdaného osudu. Romány
Chlieb a Jozef Mak napísal sugestívne, expresívnym jazykom a štýlom,
silným najmä v zachytávaní psychických hĺbok a symbiózy človeka s prírodou.
Usilujú sa o syntézu literárneho realizmu s modernými smermi 20. stor. Ideová
koncepcia oboch románov však nepostihla triednu podstatu protirečení a
konfliktov doby, ani nenašla skutočné riešenie a východiská, v rozhodujúcich
momentoch sa priklonila k iracionalite a k mýtom. Román Na krížnych cestách
zachytil intímne ľudské vzťahy a problémy v troch generáciách od zač. 20.
stor. po 30. roky na pozadí konzervatívne interpretovaných dobových nár.
a spoločenských otázok. Najväčším formálnym výbojom bol román Pisár Gráč.
Návrat k istotám, kt. človeku dáva zem, i návrat k realistickej metóde
predstavuje román Na Bukvovom dvore, kt. v ideovo-estetickej koncepcii
znamenal aj pokles k agrarizmu a ku konvencii. Dielo Andreas Búr Majster
nadväzuje na jeho hist. novely, ale aj skúsenosti so spracúvaním Ľud.
slovesnosti, iracionalite ľud. povestí a rozprávok. V poslednom románe
Svet na trasovisku zobrazil udalosti a ľudí zo stredoslov. lazu v čase SNP,
ku kt. však zaujal nepriateľský postoj.

Tvorbe pre deti a mládež i edičnej práci v tejto oblasti sa venoval osobitne
v časopise Slniečko. Už do zbierok U nás, Tomčíkovci, Domov a Medové
srdce zaradil aj poviedky autobiograficko-spomienkového charakteru, z kt.
čast určil deťom. Sprvu sa sústreďoval na hist. látky, spracované ako povesti
al. hist. poviedky, napr. poetizujúce povesti a legendy z okolia Kremnice. V
zbierkach Zakopaný meč a Budatínski Forgáčovci použil aj povesti, v kt.
vystupujú hist. osobnosti, ale vcelku dával prednosť legendárnym látkam.
Hist. poviedku predstavuje kniha Sokoliar Tomáš, v kt. zobrazil epochu
feudalizmu cez zorný uhol slov. sokoliarstva. Súčasne publikoval vlastné
úpravy Pud. rozprávok, kt. ho neskôr inšpirovali aj k tvorbe vlastných
magických a zvieracích rozprávok, odpútaných od tradičných tém, motívov
i mravno-filozofic-kého vzorca Pud. rozprávky, napr, v knihe Brondove
rozprávky. Na základe kresleného seriálu J.

Vodrážku napísal knihy Smelý
zajko a Smelý zajko v Afrike, aby na princípe antropomorfizácie, humoru
a paródie vytvoril svojrázny svet blízky deťom, ale aj s filozofickým podtextom.
Tieto princípy rozvinul v knihách Budkáčik a Dubkáčik a Tri múdre kozliatka.
Svet detských hier i drobnej technickej tvorivosti detí stvárnil v knihách
Zábavky strýca Kurkovského a Strýcovo vrtielko. Niekt. jeho diela vyšli
v angl., čes., mad'., poľ. a rus. preklade. Okrem prózy napísal aj 3 komédie.

Jeho rozsiahla a vnútorne protirečivá tvorba vyšla z tradícií slov. literárneho
realizmu, kt. dotvorila prvkami moderného realizmu 20. stor. Ideovo
-umeleckými a estetickými princípmi tejto tvorby význam-ne ovplyvnil vývin
slov. prózy, najmä jej lyrizovanej a naturistickej línie, záporne ju ovplyvnili
momenty, kt. súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou.

V Krupine s P. Bujnákom spoluzakladatel' časopisu Hontiansky Slovák,
v Kremnici s J. Kejzlarom edície Mládež, v Martine 1928-37 a 1937-45
redaktor Slniečka a od 1938 Slovenska, od 1927 člen čítankovej komisie
MS, 1933-40 tajomník, 1940-45 správca MS, v tejto funkcii sa zaslúžil
o vybudovanie tlačiarne Neografie a rozvoj vydavateľskej činnosti MS.
V emigrácii sa kult. aktivizoval v krajan-ských spolkoch (Slov. kult. spolok,
Zahraničná MS, 1959 jej zaklada-teľ), publikoval v časopisoch čudáckej
orientácie a vyvíjal politickú činnosť zameranú proti social. Československu
(predseda SNR v zahraničí, čestný predseda Spolku slov. spisovateľov
a umelcov v zahra-ničí).