HURBAN, Jozef Miloslav (pseud. Slavomil F. Kořennatý, Ľudovít
Pavlovič, M. z Bohuslavíc, M. Selovský) - ideológ a organizátor
slovenského buržoázneho národného hnutia, spisovatel, vydavateľ
a redaktor, historik ( 19. 3. 1817 Beckov, okr. Trenčín - 21. 2.
1888 Hlboké, okr. Senica). Otec Pavol H., ev. farár, matka Anna,
rod. Vorosová. Manželka Anna, rod. Jurkovičová, mal 4 dcéry a 5
synov, z nich a Svetozár H.-Vajanský, Vladimír, Konštantín, Božena,
vyd. Royová ( 1848-1928), matka básnika Vladimíra Roya, Želmíra Mária
( 1852-78), manželka V. Lorenca, Ľudmila, vyd. Fejová ( 1860-86), manželka
Dionýza Feju, Bohuslav.

Základné vzdelanie získal u otca, 1826-30 študoval na mestskej škole v
Trenčíne, 1830-40 na ev. lýceu v Bratislave, 1840 vysvätený za kňaza,
1860 PhDr., ThDr. h. c.

R. 1840-43 ev. kaplán v Brezovej pod Bradlom, od 1843 farár v Hlbokom,
1866 superintendent slov. ev. patentálnej cirkvi.

Od polovice 1835 sa pod osobným vplyvom Štúrovým začlenil do
národnobuditeľskej, literárnej a kult.-organizačnej činnosti bratislavskej
slov. mládeže; so Štúrom najaktívnejší člen Spoločnosti čes.-slovanskej
a po jej zrušení Ústavu reči a literatúry čs. Na stretnutí štúrovskej mládeže
24. 4. 1836 na Devíne prijal slovanské meno Miloslav. R. 1837-40 člen a
popredný aktivista tajného národnodemokratického mladoslov. spolku
Vzájomnosť. Jeho básnické prvotiny zo študentských rokov publikované
sčasti v Hronke a v pražských Kvetoch odrážajú nár. a slovanské povedomie,
ale aj ostrú iróniu proti prospechárstvu, odrodilstvu a konzervativizmu. R. 1839
podnikol vzájomnostnú cestu do čes. krajín, kt. literárne spracoval v nár. a
slovansky angažovanej reportáži Cesta Slováka k bratrům slovanským na
Moravě a v Čechách. Stúpenec idey slovanskej vzájomnosti a čs. kmeňovitosti
J. Kollára; prednášky, básne i prózu písal v bibličtine. V tom čase sa vyhranil
jeho zmysel pre reálne vnímanie a posudzovanie vývinových tendencií
spoločnosti, jej hospodárskych, soc. a kult. problémov a potrieb, kt. sa
stávajú aj hl. katalyzátorom jeho koncepcie slov. a slovanskej otázky, funkcie
historizmu, ideí humanizmu, kritérií estetizmu; ako jeden z prvých štúrovcov
prekonával spoločensky nepriebojnú literárnome-sianistickú ohraničenosť
Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti i ume-lú konštrukciu jeho slovanskej
a čs. kmeňovitosti. R.