1837 vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti
Slovákov a ideovo výrazne prispel aj k pokrokovej antifeudálnej angažovanosti
bratislavského centra mladej štúrovskej generácie preberajúcej vedenie
slov. národnoobrodenského a národnoobranného hnutia.

Túto spoločenskú angažovanosť znásobil v 40. rokoch: jeho pôsobením
na Brezovej pod Bradlom a v Hlbokom sa podjavorinský kraj stal hl.
centrom slov. burž. nár. a antifeudálneho hnutia i jeho literárnych, kult.
a spoločenskoemancipačných výbojov. Jeden z hl. organizátorov odporu
proti maďarizačným tlakom v ev. cirkvi, spoluautor petície slov. evanjelikov
na obranu nár. práv (Prestolný prosbopis). Osobnými vystúpeniami na
dištriktuálnych konventoch, ale najmä obrannopole-mickým spisom Únia
sa najviac pričinil o ideové i praktické zmarenie úsilia štachtických nositeľov
maďarizácie v ev. cirkvi spojiť ev. a kalvínsku cirkev. V podjavorinskom
kraji organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky,
nedetné školy a spolky miernosti. Nár. osvetovú prácu medzi ľudom
propagoval i v osobitnej brožúre. Bezprostredným pôsobením medzi
Ľudom stále hlbšie pozná-val feudálne ohraničenia jeho emancipácie,
čo ho spolu so stupňujúcim sa maďarizačným tlakom v politickom, kult.,
školskom a cirk. živote viedlo k inovácii ideovej výzbroje a protifeudálneho
programového zacielenia slov. nár. hnutia i jeho literárnokult. prostriedkov.
R. 1842 začal v Hlbokom vydávať literárny almanach Nitra, na jeho fare
sa v júli 1843 uskutočnili porady so Štúrom a Hodžom o prijatí
stredoslovenčiny za základ nového celonár. spis. jazyka Slovákov,
al neho vyšiel hl. impulz na prekonanie jazykového rozkolu v slov.
národnoobrodenskom hnutí. Prvý ocenil prínos a význam bernolákovcov
v kodifikácii slovenčiny ako nár. spis. jazyka. V úvode vydania Červenákovho
Zrkadla Slovenska ( 1844) verejne rozviedol ideu kmeňovej, nár. svojbyťnosti
Slovákov a z hľadiska spoločenského vývinu a národno-emancipačných
hľadísk zdôvodnil prijatie štúrovskej slovenčiny za celonár. spis. jazyk,
ako prvý uviedol novú spis. slovenčinu už v 2. roč. svojej Nitry ( 1844),
leda 2 roky pred vydaním Štúrovej kodifikačnej gramatiky. Novú slovenčinu
pokladal nielen za dôležitý nástroj prekonania konfesionálnych hrádzí pri
vytvorení nár. jednoty, ale predovšetkým za hl. prostriedok osvety, vzdelanosti
a kultúry pre široké vrstvy národa, a tým i za znásobenie jeho síl v
národnoemancipačnom a antifeudálnom zápase. Zakladajúci člen a jeden
z najaktívnejších funkcionárov celoslov. literárneho a kult. spolku Tatrín.

Vydavateľskou, osvetovou a národnoorganizačnou činnosťou, ale i literárnou
tvorbou profilujúca osobnosť slov.