Ako hovorí, kráľ musí byť vo svojej ríši tým, čím je duša v tele a Boh vo svete. Vláda dobrého kráľa musí byť obrazom vlády Božej vo svete. Pretože Tomáš považuje štát za mravnú veličinu, poveruje ho viesť občanov k spravodlivému a cnostnému životu. Za najdôležitejší predpoklad pri tom považuje zachovanie mieru. Ďalšou podmienkou je vytvorenie blahobytu, avšak cnostný život v mieri a blahobyte nieje posledným cieľom ľudského života, lebo ako hovorí Tomáš, týmto cieľom je dosiahnutie nebeskej blaženosti a viesť k nej človeka nieje úlohou pozemskej vrchnosti, ale úlohou cirkvi.

VÝZNAM TOMÁŠA AKVINSKÉHO

Jeho starý učiteľ Albert Veľký, ktorý ho prežil, ho označil za „svetlo cirkvi“. Významný pápeži si cenili jeho učenie, ktoré sa stalo oficiálnou filozofiou dominikánského rádu. V roku 1322 bol Tomáš vyhlásený za svätého a v roku 1879 bol konečne tomizmus povýšený na oficiálnu filozofiu katolíckej cirkvi. Po novom usporiadaní cirkevného vysokoškolského štúdia pápežovým nariadením, sa v roku 1931, dostal tomášov princíp do prednášok filozofie. V súvislosti s tým, zažil tomizmus v 19. a 20. storočí významnú renesanciu.