Johanka z Arku životopis

Johanne la Pucelle alebo „Panna Jana“, ako si sama hovorila, či Johanka z Arku, ako sa preslávila neskôr, sa narodila ako dcéra roľníka v roku 1412 v oblasti Champagne ,/východné Francúzsko/ v dedine Domrény. Vyrástla z nej inteligentná a priama mladá žena. Od detstva počúvala „Božie hlasy“, no nedá sa v jej prípade hovoriť o fanatizme či náboženskom mysticizme. Roku 1428, keď mala 16 rokov, ju „Božie hlasy“ prinútili, aby prišla na pomoc Karolovi, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa, ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť.
Najskôr prišla do Vavcouleures, najbližšieho opevneného mesta. Tam dokázala presvedčiť kapitána posádky, aby jej dal koňa, meč a malú družinu. To bol jeden z prvých príkladov , keď Jana uplatnila svoju bezmála zázračnú presvedčovaciu schopnosť. Kráľ so svojím vojskom bol tou dobou /február 1429/ v Chinone, južne od Loiry. Do Chionu prišla prezlečená za muža so šesťčlenným sprievodom. Keď Jana spoznala kráľa v dave dvoranov a prešla teologickou skúškou, dovolili jej stretnúť sa s Karolom. Za niekoľko minút dokázala presvedčiť kráľa, že ju posiela Boh, aby zachránila a zjednotila Francúzsko. Karol v beznádeji z večných prehier Janu 22.4.1429 menoval za „ vodkyňou vojenských akcií“. Nakoniec ju v roku 1428 poslal na pomoc mestu Orleáns, 160 kilometrov na východ od Chionu, ktorý päť mesiacov obliehali Angličania. Jana sa vyhla anglickým opevneniam a 29. apríla dorazila do mesta s vojskami a zásobami. V nasledujúcich desiatich dňoch viedla pred hradbami skvelú vojenskú operáciu. Aj keď bola vážne zranená šípom do krku, bojovala ďalej a nakoniec sa jej podarilo Francúzov zhromaždiť k záverečnej obrane. Na ďalší deň Angličania obliehanie ukončili. Ľud jej začali hovoriť Panna Orleánska. Jana naliehala na Karola, aby jej umožnil dobyť Remeš a sebe stať sa korunovaným kráľom. Karol vo vidine svojej koruny dovolil Jane, aby sa vydala na vojenskú cestu. Jana dobyla cestou niekoľko významných miest až prišla k bránam Remešu, ktoré tiež dobyla. Potom už nič nebránilo tomu, aby bol Karol korunovaný za kráľa. Karol bol 17.júna 1429 korunovaným za kráľa v Remešskej katedrále ako každý iný kráľ pred ním vďaka Johanke. Z Karola sa stal francúzsky kráľ Karol VII. Jana stála počas celého obradu po boku Karola. Po korunovácii Jana pokľakla pred Karolom a povedala : „Ty si skutočný kráľ, tebe patrí francúzske kráľovstvo“. Jana sa začala tešiť veľkej popularite a priazni Karola VII.

Pokúsila sa získať späť aj Paríž, ale obyvatelia Paríža sa pevne bránili a ubránili. O 14 dní po korunovácií mal Karol nárok na trón. Posilnený korunováciou, ustúpil k Loire. Janu už nepotreboval a ponechal ju jej vlastnému osudu. Koncom augusta uzavrel mier s vojvodom Burgundským. Kľud zbraní mal trvať do Vianoc. Behom mesiaca Karol armádu rozpustil a Jane zostalo len niekoľko vojakov. V zime Jana posielala svojich vojakov len do príležitostných bojov. Jej vojenská dráha sa pomaly končila. Na jar v roku 1430 v boji proti Angličanom a Burgundom pri Compiegne padla do rúk feudálnych zradcov, ktorí sa obávali veľkej popularity Johanky z Arku. Pri ústupe bola Jane uzavretá brána do mesta a ona sa nemala kam schovať. Bola zajatá Burgundami a potom za veľkú sumu predaná Angličanom. Johanku uväznili vo veži v Ruene /1431/. Tam bola väznená s okovami na nohách a rukách ako veľký zločinec. Bola predvolaná pred inkozekventný súd ,ktorý bol zložený z najmenej 50-tich sudcov a 24 .5. 1431 odsúdená za kacírstvo , čarodejníctvo a nosenie mužského odevu. Janini žalobcovia tvrdili, že jej vnútorné hlasy nepochádzali od Boha, ale od diabla, že sa svojím mužským odevom prehrešuje proti starozákonnému zákazu a že také nadprirodzené schopnosti môže mať len čarodejnica. Potom bola vo svojej cele podrobovaná krížovému výsluchu. Požiadala, aby o jej slovách a skutkoch povedali pápežovi. Súd však jej požiadavku zamietol a pohrozil, že ju vydá anglickej justícií.
Vo chvíli zúfalstva Jana svoje tvrdenie, že ju vedie Boh odvolala a súhlasila, že sa bude zas obliekať ako žena. Ale o pár dní neskôr svoju stratenú odvahu opäť našla a svoje odvolanie vzala späť. Sudcovia ju vydali Angličanom .Tí ju 30.mája 1431 odsúdili, upálili na Rouenskom námestí Vieux Marché a jej popol rozptýlili do rieky Seina.
Karol VII pre záchranu Jany nepohol ani prstom, ale aby nebol obvinený z toho, že bol korunovaný čarodejnicou nechal o niekoľko rokov neskôr proces Johanky z Arku opäť otvoriť a preskúmať. Johanka bola v tomto procese očistená a označená za obeť omylu.
Vďaka vznášajúcej sa nádeji na víťazstvo sa francúzsky ľud po smrti Johanky z Arku zmohol a spoločne s Burgundmi, ktorí sa pridali na stranu Francúzska , Angličanov vyhnali. Veľkým víťazstvom pre Francúzsko po viac ako sto rokoch sa skončila v roku 1453 storočná vojna. A možno, že skončila iba vďaka pobláznenej dievčine, ktorá sa postavila do čela francúzskej armády.
V roku 1909 bola blahorečená a roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú.