John Ronald Reuel Tolkien životopis

John Ronald Reuel Tolkien sa narodil v meste Bloemfontein v Južnej Afrike v rodine anglických emigrantov Arthura Reuela Tolkiena a Mabel Suffield. Jeho spomienky na Afriku sú však veľmi nepatrné, lebo po smrti otca v roku 1896 sa s matkou a bratom Hilarym presťahovali do Anglicka. V roku 1900 bola jeho matka prijatá do rímskokatolíckej cirkvi. Od tej doby bol Ronald vychovávaný v silnej katolíckej viere, ktorá mu zostala celý život. O štyri roky neskôr Mabel diagnostikovali vtedy nevyliečiteľnú chorobu cukrovku. Ešte toho roku zomrela a o siroty sa zo začiatku staral kňaz z kostola a neskôr teta Beatrice. V tej dobe už Ronald prejavoval významné lingvistické nadanie. Rýchlo sa naučil latinsky a grécky, jazyky, ktoré boli v tej dobe vstupenkou k vzdelaniu. Neskôr zvládol ešte niekoľko jazykov, ako napríklad fínštinu a nemčinu. Zaujímal sa taktiež o staroveké jazyky (hlavne gotické) a zamestnávala ho aj tvorba vlastných jazykov, ktoré neskôr využil aj vo svojich knihách. Ako študent Školy kráľa Eduarda dosahoval výborné výsledky. V roku 1911 sa dostal na Oxfordskú univerzitu. Avšak v roku 1914 prišlo niečo nečakané – vojna. Na rozdiel od mnohých rovesníkov, Ronald nevstúpil do armády ihneď, študoval ďalej na Oxforde. V roku 1916 sa oženil so svojou dlhoročnou láskou Edith Bratt, ale neskôr musel aj tak narukovať. O štyri mesiace dostal tzv. „zákopovú horúčku“ (forma týfusu), ktorá bola bežná v takých nehygienických podmienkach. Musel sa vrátiť do Anglicka. Po vyzdravení opäť odišiel do armády. V tom čase sa im s Edith narodil prvý syn John Francis. Po podpísaní prímeria v roku 1918 mohol už pokojne doštudovať a dostal diplom v odbore staroanglického jazyka a literatúry. V roku 1920 dostal prácu lektora na univerzite v Leeds. Tu sa manželom Tolkienovcom narodili ďalší dvaja synovia, Michael Hilary a Christopher. Keď sa ale v roku 1925 uvoľnilo miesto profesora anglosasštiny na Oxfordskej univerzite, Ronald o tento post úspešne požiadal, a tak sa celá rodina presťahovala do Oxfordu. V Oxforde sa rodina Tolkienovcov rozrástla o štvrté a posledné dieťa, dcéru Priscillu Mary. V tomto období začal pracovať na jednej zo svojich kníh – knihe s názvom Hobit, o ktorej ani vo sne nepredpokladal, aký veľký úspech bude mať. Táto kniha dala podklad pre väčšinu jeho ďalších diel, ba čo viac, stala sa podkladom pre celú svetovú fantasy literatúru. Vykreslil v nej dokonalý svet fantázie.

Dej knihy sa odohráva v ríši Stredozem, pre ktorú Tolkien vytvoril vlastný zemepis, históriu, jazyky a obyvateľstvo, ktoré bolo veľmi rôznorodé. Múdrych a vyspelých tvorov, ktorí boli zároveň vynikajúcimi bojovníkmi (vedeli majstrovsky narábať s lukom) a boli obdarení nesmrteľnosťou, nazval Tolkien elfmi. Ľudia, ktorí sú aj u Tolkiena, žiaľ, smrteľní, boli veľmi náladoví a ich ctižiadosť viedla aj k niektorým závažným, históriu pozmeňujúcim chybám. Trpaslíci boli malí tvorovia s veľmi mohutným telom. Pracovali v baniach, kde hľadali zlato a diamanty, a preto bola väčšina z nich veľmi bohatá. Ich výzbroj tvorila väčšinou len sekera a krúžkovaná košeľa z mithrilu (tvrdšia ako diamant, ale ľahšia ako pierko). Rasa zlomyseľných tvorov, hlavných pomocníkov Zla, vystupuje v dielach pod názvom ohyzdi. No a, samozrejme, hobiti. Hobiti boli veľmi mierumilovná rasa. Mnohí dokonca nevedeli ani o ich existencii. Vzrastom boli ako trpaslíci, ale ani zďaleka nemali také mohutné telo a nielen ich nohy, ale dokonca aj ich chodidlá boli nadmieru chlpaté. A ešte jedna zaujímavosť o hobitoch: zbožňovali slávnosti a často ich aj usporadúvali, ale nadovšetko milovali jedlo, veľa, veľa jedla. Hlavnou postavou samotného diela Hobit je Bilbo Bublík z Hobitova. Dej sa začína príchodom Bilbovho starého priateľa, významného čarodejníka Gandalfa Sivého, ktorý ho prišiel presvedčiť, aby sa vydal na cestu s trpaslíkmi za obrovským pokladom, ktorý stráži nebezpečný drak. Na cestách spolu prežijú veľa dobrodružstiev. Cesta ich zavedie až do ohyzdích baní, kde sú zadržaní. Za pomoci Gandalfa sa trpaslíkom podarí utiecť, ale Bilbo sa potkne o kameň a padne do bezvedomia. Keď sa prebudí, je stále na tom istom mieste a nevie, ako sa dostať von do bezpečia. Počas blúdenia narazí na prsteň. Páči sa mu, a tak si ho vezme. Blúdi ďalej, až sa dostáva do Glochovej jaskyne. Gloch je veľmi zvláštny malý tvor, ktorý práve teraz prežíva traumu, pretože stratil svojho jediného „miluškého“ (mimochodom Gloch šušle). Vysvitne, že tým „miluškým“ je náhodou práve ten prsteň, ktorý našiel Bilbo. Gloch začne Bilba prenasledovať. Bilbo si nasadí prsteň a zistí, že sa stal neviditeľným. Utečie Glochovi a nájde cestu von. Tam nachádza svojich priateľov a pokračujú v nebezpečnej výprave cez Temnoles, pri ktorej Bilbo zachráni ostatným život. Prenocujú v trpasličej dedinke a na ďalší deň pokračujú v ceste. Nájdu draka a Bilbo pomocou prsteňa ukradne drakovi poklad. Ten na druhý deň zaútočí na dedinu, ale obyvatelia sa mu postavia na odpor a zabijú ho.

Potom ich napadne ešte menšia armáda ohyzdov, ktorí im chcú ukradnúť získaný poklad, ale aj tých úspešne porazia. Výprava bola úspešná a víťazná, zlato si rozdelili a Bilbo sa mohol vrátiť so zárobkom a, samozrejme, s prsteňom domov do Hobitova.
Po obrovskom úspechu Hobita na Tolkiena naliehali vydavatelia aj čitatelia, aby napísal pokračovanie. On však nemal ani poňatia, o čom by mal písať. A navyše, Bilbo sa mu už nezdal vhodný na úlohu hlavného hrdinu. Tak pokračovanie načasoval o veľa rokov neskôr a hlavným hrdinom sa stal Bilbov obľúbený synovec Frodo. Základným motívom pokračovania sa stal motív prsteňa. Písal a písal, až to jednoduché pokračovanie prerástlo v niečo obrovské, v niečo tak prevratné v žánri fantasy, aké ešte svet nevidel. Vznikla z toho trilógia Pán prsteňov.