Tragický moment nieje v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a ustráchaného ľudu. V siedmom speve Jánošíkova poprava, smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom. Vnútorný nepokoj ľudu a túžba po novom Jánošíkovi. Ôsmy spev zobrazuje Slovensko ako zakliatú krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti Jánošík – symbol slobody a boja proti krivde. Deviaty spev je alegorický. Jánošíkova svadba s kráľovnou víl nieje únikom do mytológie, ale dôkazom Jánošíkovej nesmrteľnosti. V skladbe sú baladické prvky, prvky elégie a hrdinského spevu. Báseň je komponovaná na kontraste tragizmu. Celá tvorba je spätá s ľudovou poéziou, ktorú spojil s myšlienkami národnooslobodzovacieho a sociálneho boja.