(Janko Maginhradský)

Narodil sa 27.1.1829 v roľníckej rodine, študoval na latinskej škole v Ožďanoch a od r. 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa stal aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Tam popri vlastnej literárnej tvorbe zapisoval ľudové povesti (ktoré vyšli v zbierke P. Dobšinského a A. H. Škultétyho Slovenské povesti).V roku 1847 odišiel študovať zememeračské inžinierstvo do Pešti, kde ho zastihli revolučné udalosti. Už počas štúdií praxoval u krajinského zememerača na katasri Oždian. V roku 1860 sa trvalejšie usadil v Banskej Štiavnici a vykonával samostatné komasačné práce katastrov obce Podhorie. Tu bol v úzkom kontakte s P. Dobšinským. Koncom roku 1870 odišiel do Banskej Bystrice na komorné panstvo a robil zememeračské práce na Horehroní. Finančne bol dobre zabezpečený a podporoval Maticu Slovenskú (bol členom literárneho odboru) i slovenské gymnázium v Revúcej (bol jeho zakladajúcim členom a patrónom.) Prispieval do literárnych časopisov Sokol a Orol, krátko pred smrťou vyšiel súbor jeho poézie pod názvom Spevy Jána Bottu ako prvý zväzok Knihovny československej v Prahe (1880). Zomrel 28.4.1881 v Banskej Bystrici. Bol reprezentatívnym básnikom Jednoty a hojne prispieval do študentských rukopisných zábavníkov Život, Holubica a Považie. Vedome sa hlásil k ideovo-umeleckému programu a intenzívne ho tvoril. Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Usiloval sa zdôrazniť heroický zápas za slobodu, viac sa zameriaval na pozadie epického príbehu než na sám príbeh. Vidieť to najmä v jeho rozsiahlejších alegorických skladbách: Svetskí víťaz, Poklad Tatier, Obraz Slovenska. Alegorickosť je zretelná aj v Bottovej baladickej tvorbe: Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú i v ľudových povestiach: Tajný šuhaj, Práčka na Rimave, Rimavín. Iluzórny svet povestí sa prejavuje aj vo vlasteneckých básňach: Vojenské piesne, Duma nad Dunajom, K holubici.
Prenikavý úspech dosiahol skladbou Smrť Jánošíkova, ktorá vyšla v 2. roč. almanachu Lipa (1862). Jánošíkovský motív spracoval už r. 1846 v Piesni Jánošíkovej, ktorá bola adaptáciou ľudovej povesti. Postavu ľudového hrdinu nezobrazuje cez hrdinské činy, sústreďuje sa na posledné chvíle Jánošíkovho života a len v záberoch a vyznaniach zaznieva náznak hrdinského boja za slobodu. Tým sa však nijako neoslabuje hrdinskosť básne. Bottov Jánošík nemá pocit viny, vie, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody a spravodlivosti.