Samica upevňuje vajíčka na vegetáciu ponorenú pod hladinou.
V súčasnosti je rosnička ohrozená najmä zánikom brehových porastov, chemizáciou a vysúšaním mokradí.
Užovka stromová
Skôr používaný názov ,,užovka Aeskulapova“ je odvodený od Asklépia (=Aesculapa), starogréckeho patróna lekárov a lekárskeho umenia, ktorému bol had zasvätený v antickom Grécku. Z tuku a krvi hada boli pripravované rôzne lieky. ,,Aeskulapov had“ ovíjajúci sa okolo palice alebo pijúci z plytkej čaše sa tak stal symbolom lekárstva.
Užovka stromová dorastá do dĺžky 1,8 až 2 m (max. 2,3 m). Za hlavou má dva žlté pruhy v tvare polmesiaca. Obýva lúky a teplé listnaté háje, skalnaté lokality a pod. Ukrýva sa väčšinou v dutinách stromov a obratne sa šplhá v kroví a vetvách. Čulá je iba v najteplejšej časti dňa. Na jar sa objavuje najskôr v apríli, pári sa v júni a začiatkom leta kladú samice 5 – 8 vajíčok. Mláďatá, dlhé 12 cm, sa liahnu v septembri.
Inak je táto užovka veľmi čulá, pohyblivá, opatrná a bolestivo hryzie. Ochrana je zameraná na zachovanie jej prirodzeného prostredia a pred zabíjaním neinformovanými ľuďmi a pred nezákonným chytaním.
Drop fúzatý
Jeden z najťažších lietajúcich vtákov na Zemi sa stal symbolom ohrozenosti živočíchov na Slovensku. Za posledných 35 rokov klesol počet dropov z 1000 na 3 kusy. Tento pokles mali bol následkom zavedenia mechanizácie a chemizácie v poľnohospodárstve, dunajských záplav, ale aj rozšírenia predátorov (líšky, túlavé psy atď.). Preto bola zriadená rezervácia Dropie na Žitnom ostrove pre jeho umelý odchov.
Drop fúzatý je veľmi ostražitý a plachý vták, ktorý obýva široké otvorené polia. Ponáša sa na morku, má však zarastenejší krk, hlavu, nohy dlhšie a holé. Dosahuje veľkosť 100 – 105 cm a samec váži maximálne 22 kg (priemerne 15 kg). Na chrbte má krásne hrdzavohnedé perie s jemným čiernym priečnym vlnkovaním. Pri tokaní samce rozťahujú ozdobné perie pri koreni zobáka a vyvrátia krídla a chvost, hlavu zaklonia, takže z diaľky vyzerajú ako veľké biele gule. Hniezdom je priehlbina v zemi, chránená vysokou trávou a vystlaná niekoľkými steblami. Bobor vodný
Najväčší európsky hlodavec žijúci v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách, kde si na ich brehoch robí známe obydlia z dreva. Bobor dosahuje veľkosť 1 m a váhu do 30 kg. Charakteristickým znakom je asi 30 cm dlhý a 12 – 15 cm široký plochý chvost, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní. Pri ponorení udrie bobor chvostom o povrch hladiny a tým varuje aj ostatné bobry pred nebezpečím. Pod vodou môže zostať aj 12 – 15 minút.
Ďalším charakteristickým znakom bobrov je ich chrup. Tento „pracovný nástroj“ má výhodu v tom, že sa neustále obnovuje (dorastá). Počas jarných a letných mesiacov prevažuje bylinná strava, cez zimné mesiace to je kôra hlavne mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza).