Zubami nehlodá milimeter po milimetri, ale celé triesky, ktoré potom nájdeme na zemi okolo pňa. Za noc môže zvládnuť strom o priemere 25 – 30cm.
Bobry boli v polovici 19. storočia v strednej Európe vyhubené. Pred 30-timi rokmi vysadila v Rakúsku WWF niekoľko jedincov, ktoré sa úspešne rozšírili aj na Záhorie a do okolia Bratislavy. Okrem toho na severovýchodnom Slovensku prenikajú bobry z Poľska. Podkovár malý
Ide o najmenšieho európskeho podkovára (3 – 9 g) s blanitými výrastkami na nose, ktoré majú tvar podkovy, odkiaľ pochádza aj jeho meno. Lieta trepotavo a nízko, obyčajne nesúvislo maximálne 20 km denne. Aktívny je len za úplnej tmy a pri teplom, bezveternom a suchom počasí.
Patrí k spoločenským a najčulejším druhom spomedzi našich netopierov. Letné kolónie sa zdržiavajú na miestach, kde sa vo vzdialenosti maximálne 20 – 30 km nachádzajú vhodné úkryty na prezimovanie. Väčšinou sú to teplejšie územia s jaskyňami alebo s opustenými banskými dielami. Zimný spánok začínajú obyčajne v októbri a počas neho visia na stenách a stropoch zabalené do lietacích blán bez toho, aby sa vzájomne dotýkali. V strednej a západnej Európe patrí podkovár malý medzi najohrozenejšie netopiere a je označený ako ohrozený vyhynutím. Na Slovensku zatiaľ patrí medzi pomerne často sa vyskytujúce druhy, no je veľmi citlivý na vyrušovanie spojené s ľudskou činnosťou. Rozprávanie o rekordoch prírody zakončíme vlastnosťou, ktorou sa nemôžu pýšiť ani rastliny, ani živočíchy. Sme za ňu zodpovední my – ľudia. Tým, že sa k prírode staviame ako k nevyčerpateľnému zdroju a pritom si neuvedomujeme, že nám poklady miznú priamo pred očami. Dnes si čo-to povieme o ohrozených rastlinách.
Zoznamy týchto druhov rastlín (aj živočíchov) sú viacerým známe ako červené knihy. Tie sú historicky spojené s významným anglickým ochrancom prírody Sirom Petrom Scottom. Ten pre evidenciu ohrozených druhov použil červené dosky, v ktorých pracovníci Lloydovej poisťovne od roku 1863 zaznamenávali nezvestné lode. V súčasnosti predstavujú červené knihy základné informácie o druhoch, ktoré sú usporiadané podľa kategórií ohrozenosti. Tie určuje Svetová únia ochrany prírody (IUCN) – najvýznamnejšia medzinárodná organizácia pre ochranu prírody.