Biorekordy - Ohrozenosť

Iste vám je známa obličaj najznámejšieho „detského medvedíka“ pandy. Tento tvor s dvojfarebnou kožušinou je však od roku 1961 aj symbolom WWF – Svetového fondu na ochranu prírody.
Panda veľká má svoj prirodzený domov v ďalekej Číne. Dnes žije len asi 1000 jedincov tohto zvláštneho živočícha. Je to hlavne „vďaka“ každodennému úbytku bambusových porastov, ktoré sú hlavným zdrojom potravy pánd. Denne spotrebujú asi 20 kg bambusových výhonkov, čo jej zaberie až 16 hodín. Ku konzumácii má prispôsobený aj šiesty prst, ktorý je predĺžením zápästných kostičiek s jedinou úlohou: strhávať bambusové výhonky a zbavovať ich kôry. V zoologických záhradách sa nedarí veľmi pandy rozmnožovať, a tak WWF pre ne v Číne vybudoval zvláštne výskumné stredisko s rozlohou 200 000 ha, kde sa môžu voľne pohybovať. Fúzač alpský
Všetky fúzače sú nápadné dlhými „fúzmi. Takto ich od iných chrobákov rozozná aj neodborník. Sú vždy okrasou každej entomologickej (hmyzej) zbierky. Jedným z najkrajších európskych fúzačov je fúzač alpský. Vážnym ohrozením jeho existencie na Slovensku je výrub starých bukových porastov a ich nahradzovanie ihličnanmi. Navyše, pokiaľ samice kladú vajíčka do zvyškov po ťažbe, dospelosti sa dožije len nepatrná časť populácie, pretože ležiace drevo podlieha veľmi rýchlo rozkladu drevokaznými hubami. Možnosti vývoja lariev sú preto obmedzené na bútľavé stromy, vývraty, ktoré uviazli v korunách stojacich stromov, suché vetvy alebo časti kmeňov a vyššie zlomené buky. Toto všetko je však v lesoch odstraňované ako zdroj nákaz a škodcov. Preto netreba chrániť len samotný hmyz, ale aj staré buky, v ktorých sa larvy fúzačov vyvíjajú.
Rosnička zelená
Azda najpôvabnejšia žaba na našom území žijúca na pobrežnej vegetácii, na kríkoch alebo stromoch, často ďaleko od vody. Ako jediný obojživelník má na konci prstov špeciálne prísavky, ktoré jej umožňujú šplhať sa a udržať aj na hladkom povrchu rastlín, dokonca aj na kolmo postavenom skle. Pred nebezpečenstvom spravidla neuniká, ale nehybne sedí na konári a farebne splýva s podkladom. Svetlozelená je medzi svetlým a hladkým lístím, na drsnej a tmavej kôre stromov tmavne až do tmavosiva.
Na rozmnožovanie vyhľadáva plytké vody, rybníky, zatopené kameňolomy, mŕtve ramená riek. Veľmi dôležitá je prítomnosť rastlinstva, dobré oslnenie a hĺbka vody aspoň 20 cm. Je náročná na čistotu vody.

Samica upevňuje vajíčka na vegetáciu ponorenú pod hladinou.
V súčasnosti je rosnička ohrozená najmä zánikom brehových porastov, chemizáciou a vysúšaním mokradí.
Užovka stromová
Skôr používaný názov ,,užovka Aeskulapova“ je odvodený od Asklépia (=Aesculapa), starogréckeho patróna lekárov a lekárskeho umenia, ktorému bol had zasvätený v antickom Grécku. Z tuku a krvi hada boli pripravované rôzne lieky. ,,Aeskulapov had“ ovíjajúci sa okolo palice alebo pijúci z plytkej čaše sa tak stal symbolom lekárstva.
Užovka stromová dorastá do dĺžky 1,8 až 2 m (max. 2,3 m). Za hlavou má dva žlté pruhy v tvare polmesiaca. Obýva lúky a teplé listnaté háje, skalnaté lokality a pod. Ukrýva sa väčšinou v dutinách stromov a obratne sa šplhá v kroví a vetvách. Čulá je iba v najteplejšej časti dňa. Na jar sa objavuje najskôr v apríli, pári sa v júni a začiatkom leta kladú samice 5 – 8 vajíčok. Mláďatá, dlhé 12 cm, sa liahnu v septembri.
Inak je táto užovka veľmi čulá, pohyblivá, opatrná a bolestivo hryzie. Ochrana je zameraná na zachovanie jej prirodzeného prostredia a pred zabíjaním neinformovanými ľuďmi a pred nezákonným chytaním.
Drop fúzatý
Jeden z najťažších lietajúcich vtákov na Zemi sa stal symbolom ohrozenosti živočíchov na Slovensku. Za posledných 35 rokov klesol počet dropov z 1000 na 3 kusy. Tento pokles mali bol následkom zavedenia mechanizácie a chemizácie v poľnohospodárstve, dunajských záplav, ale aj rozšírenia predátorov (líšky, túlavé psy atď.). Preto bola zriadená rezervácia Dropie na Žitnom ostrove pre jeho umelý odchov.
Drop fúzatý je veľmi ostražitý a plachý vták, ktorý obýva široké otvorené polia. Ponáša sa na morku, má však zarastenejší krk, hlavu, nohy dlhšie a holé. Dosahuje veľkosť 100 – 105 cm a samec váži maximálne 22 kg (priemerne 15 kg). Na chrbte má krásne hrdzavohnedé perie s jemným čiernym priečnym vlnkovaním. Pri tokaní samce rozťahujú ozdobné perie pri koreni zobáka a vyvrátia krídla a chvost, hlavu zaklonia, takže z diaľky vyzerajú ako veľké biele gule. Hniezdom je priehlbina v zemi, chránená vysokou trávou a vystlaná niekoľkými steblami. Bobor vodný
Najväčší európsky hlodavec žijúci v jazerách, rybníkoch i väčších tečúcich vodách, kde si na ich brehoch robí známe obydlia z dreva. Bobor dosahuje veľkosť 1 m a váhu do 30 kg. Charakteristickým znakom je asi 30 cm dlhý a 12 – 15 cm široký plochý chvost, ktorý slúži ako kormidlo pri plávaní. Pri ponorení udrie bobor chvostom o povrch hladiny a tým varuje aj ostatné bobry pred nebezpečím. Pod vodou môže zostať aj 12 – 15 minút.
Ďalším charakteristickým znakom bobrov je ich chrup. Tento „pracovný nástroj“ má výhodu v tom, že sa neustále obnovuje (dorastá). Počas jarných a letných mesiacov prevažuje bylinná strava, cez zimné mesiace to je kôra hlavne mäkkých drevín (vŕba, topoľ, jelša, breza).

Zubami nehlodá milimeter po milimetri, ale celé triesky, ktoré potom nájdeme na zemi okolo pňa. Za noc môže zvládnuť strom o priemere 25 – 30cm.
Bobry boli v polovici 19. storočia v strednej Európe vyhubené. Pred 30-timi rokmi vysadila v Rakúsku WWF niekoľko jedincov, ktoré sa úspešne rozšírili aj na Záhorie a do okolia Bratislavy. Okrem toho na severovýchodnom Slovensku prenikajú bobry z Poľska. Podkovár malý
Ide o najmenšieho európskeho podkovára (3 – 9 g) s blanitými výrastkami na nose, ktoré majú tvar podkovy, odkiaľ pochádza aj jeho meno. Lieta trepotavo a nízko, obyčajne nesúvislo maximálne 20 km denne. Aktívny je len za úplnej tmy a pri teplom, bezveternom a suchom počasí.
Patrí k spoločenským a najčulejším druhom spomedzi našich netopierov. Letné kolónie sa zdržiavajú na miestach, kde sa vo vzdialenosti maximálne 20 – 30 km nachádzajú vhodné úkryty na prezimovanie. Väčšinou sú to teplejšie územia s jaskyňami alebo s opustenými banskými dielami. Zimný spánok začínajú obyčajne v októbri a počas neho visia na stenách a stropoch zabalené do lietacích blán bez toho, aby sa vzájomne dotýkali. V strednej a západnej Európe patrí podkovár malý medzi najohrozenejšie netopiere a je označený ako ohrozený vyhynutím. Na Slovensku zatiaľ patrí medzi pomerne často sa vyskytujúce druhy, no je veľmi citlivý na vyrušovanie spojené s ľudskou činnosťou. Rozprávanie o rekordoch prírody zakončíme vlastnosťou, ktorou sa nemôžu pýšiť ani rastliny, ani živočíchy. Sme za ňu zodpovední my – ľudia. Tým, že sa k prírode staviame ako k nevyčerpateľnému zdroju a pritom si neuvedomujeme, že nám poklady miznú priamo pred očami. Dnes si čo-to povieme o ohrozených rastlinách.
Zoznamy týchto druhov rastlín (aj živočíchov) sú viacerým známe ako červené knihy. Tie sú historicky spojené s významným anglickým ochrancom prírody Sirom Petrom Scottom. Ten pre evidenciu ohrozených druhov použil červené dosky, v ktorých pracovníci Lloydovej poisťovne od roku 1863 zaznamenávali nezvestné lode. V súčasnosti predstavujú červené knihy základné informácie o druhoch, ktoré sú usporiadané podľa kategórií ohrozenosti. Tie určuje Svetová únia ochrany prírody (IUCN) – najvýznamnejšia medzinárodná organizácia pre ochranu prírody.

Na ukážku uvediem niektoré: EX – vyhynutý (sem patria druhy, ktorých výskyt je nejasný), ČR – kriticky ohrozený, VU – zraniteľný, LR – menej ohrozený, atď.
Predstavíme si niekoľko slovenských rastlinných ohrozencov, ktoré sú pre svoju atraktivitu často presádzané z voľnej prírody do domácich skalničiek a záhradiek.
Kúkoľ poľný
Túto burinu, spomínanú aj v biblických podobenstvách, u nás poznali už v 9. storočí. Pôvodom pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie a spolu s obilninami sa rozšíril po celej Európe a aj do ostatných svetadielov. Dnes prežíva len v oblastiach s primitívnym poľnohospodárstvom. Na Slovensku je známych viac ako 10 lokalít – najväčšia na Podunajskej nížine. Jej semená sa našli v zuhoľnatenom bochníku chleba pri vykopávkach na Devíne. Príčin, pre ktoré sa z našich polí vytratila je viacero. V prvom rade je to zavedenie nových postupov pri obrábaní polí, zánik medzí a tiež používanie herbicídov. Semená sú okrúhle, čiernej farby, na povrchu majú drobné bradavičky. Pozor, sú jedovaté! Z tohto pohľadu je to druh zaujímavý po farmaceutickej stránke. U nás patrí medzi kriticky ohrozené a vzácne rastliny.
Ľan trváci
Dnes je na území Slovenska, kde dosahuje severnú hranicu rozšírenia, ohrozeným a vzácnym druhom. Rastie na nížinách južného a juhovýchodného Slovenska v porastoch na výslnných miestach. Jeho existencia je ohrozená ničením a zarastaním území, na ktorých sa vyskytuje.
Ľan je stará kultúrna rastlina, ktorá sa pestuje vo všetkých svetadieloch pre lykové vlákna a semená. Celé alebo rozdrvené semená sú spoľahlivým prostriedkom proti zápche. Po požití napučia, zväčšia tak svoj objem a privodia tak rýchle vyprázdnenie čriev. Kvôli týmto vlastnostiam, bývajú ľanové semená súčasťou celozrných výrobkov. Olej, tiež obsiahnutý v semenách, pôsobí v črevách ako mazadlo a preháňadlo. Technicky však ľanový olej slúži na výrobu fermeže, lakov a tlačiarenskej černe.
Orchidey
Už od nepamäti pútali pozornosť ľudí svojou krásou, vôňou, ale aj rozmanitými tvarmi. Patria do čeľade vstavačovitých, kde je známych viac ako 30 000 druhov orchideí. Najviac ich možno nájsť v tropických pralesoch, kde rastú nezvyčajne na stromoch. Ich korene nie sú zapustené do zeme, ale živiny získavajú zo vzduchu. Tieto sa stávajú často predmetom lukratívnych obchodov vášnivých zberateľov. Takisto ich ohrozuje stále pokračujúci výrub dažďových pralesov, v ktorých ešte mnohé čakajú na svoje objavenie. Na Slovensku sa podľa doterajších poznatkov vyskytuje asi 79 druhov a všetky zakoreňujú v zemi. Mnohé z nich sú kriticky ohrozené a hrozí im zánik. My si spomenieme zaujímavý pokrut jesenný a atraktívny hmyzovník čmeľovitý.
Pokrut jesenný, ako už sám názov hovorí, bude mať čosi skrútené. A veru, súbor malých bielych kvetov na stonke sa stáča a vytvára tak akúsi špirálu. Táto naša nenápadná orchidea kvitne od konca augusta do októbra, čo nie je v našej flóre zvykom.

Žiaľ, obdivovať ho na Slovensku môžeme len na troch lokalitách. Je kriticky ohrozeným, miznúcim druhom, čo súvisí najmä so zánikom území, na ktorých sa v minulosti pásli ovce, ale aj s nadmerným chemickým hnojením pôdy. Väčšina orchideí neobsahuje nektár, a tak si vytvorili rôzne rafinované spôsoby lákania hmyzu. Najviac sa opeľovačom prispôsobili hmyzovníky – vôňou a najmä tvarom kvetov. Ako príklad možno uviesť hmyzovník čmeľovitý, ktorý je na Slovensku veľmi vzácnym a kriticky ohrozeným druhom. Jeho kvet pripomína sediaceho čmeliaka a je opeľovaný niektorými samotárskymi včelami. Aj v tomto prípade nebezpečenstvo zániku hrozí zarastaním lokalít, kde rastie, ako aj nadmerným hnojením.
Korunkovka strakatá
Ďalšia atraktívna rastlina, ktorá patrí do čeľade ľaliovité. V Európe patrí medzi pestované okrasné druhy. Na Slovensku sa vo voľnej prírode vyskytuje najmä na Východoslovenskej nížine, ale nájdeme ju aj na strednom Slovensku v okolí riek Ipeľ a Slatina. Okrem toho, že je ohrozená zberom, zániku jej prirodzených stanovíšť „pomáhajú“ aj rôzne poľnohospodárske aktivity ako je rozorávanie a odvodňovanie lúk, intenzívne obhospodárovanie a najmä prihnojovanie. Posledné má za následok zarastanie plôch burinami ako je pŕhľava, ktorým prospieva vysoký obsah dusíka v pôde. Korunkovka je u nás kriticky ohrozený a vzácny druh.
Poniklec slovenský
V čase kvitnutia dosahuje dĺžku 30 cm, po odkvitnutí sa byľ predlžuje až do 60 cm. Prízemné listy, vyrastajúce až po odkvitnutí sú chlpaté. Tmavofialové kvety sú spočiatku zvončekovité, neskoršie roztvorené. Kvitne od marca do mája. Patrí medzi endemity Západných Karpát. Rastie prevažne na skalách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch. Návštevníci ho ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozený je aj zarastaním pôvodných areálov. Mnohé príbuzné druhy rastú od Kaukazu cez Balkán, až po Alpy. U nás je úplne chránený.
Diablik močiarny
Naša najohrozenejšia močiarna rastlina vyskytujúca sa len na štyroch miestach. Patrí tiež k atraktívnym rastlinám v domácich jazierkach. Na kvetnom šúľku podopretom bielym tulcom od júla dozrievajú jedovaté korálkovité červené bobule. Kvet je charakteristický tým, že hnilobne zapácha. Táto asi 40 cm vysoká rastlina rastie prirodzene v mŕtvych ramenách riek, v mokradiach a rašeliniskách. Je kriticky ohrozená. V minulosti sa jej sušený koreň používal pri uštipnutí hadom z čoho vznikol aj ľudový názov hadí koreň.
Kandík psí zub
Kriticky ohrozený zástupca z čeľade ľaliovité sa vyskytuje len na Silickej planine v Slovenskom krase.

Pozornosť púta ružovo-fialovými kvetmi a širokými listami s tmavými škvrnami. Jediný kvet má okvetné lístky hneď od bázy naspäť vyhnuté. Kvitne od polovice marca ešte pred olistením stromov, keď je v lesnom podraste dostatok denného svetla. Je ohrozovaný nielen vášnivými záhradkármi, ale aj zmenou stromového porastu z listnatého na ihličnaté. Potešiteľné je, že populácia v Slovenskom krase sa v poslednom čase rozrastá.