Zabíja presne a náhle drtiacim stiskom čeľustí, väčšiu obeť len jednoducho utopí. Keď raz niekde uloví a zožerie človeka, rád sa na to miesto vracia a číha na novú príležitosť. Stáva sa tak obávaným ľudožrútom, ktorého treba izolovať. Najviac ľudských životov si vyžiadal útok z 19.2.1945, keď oddiel japonskej armády obkľúčila Britská námorná jednotka. Vojaci boli nútení sa cez 16-kilometrový močiar pripojiť k väčšiemu práporu Japonskej pechoty. Močiare boli domovom tisícok krokodílov. Nasledujúce ráno prežilo len 20 z 1000 japonských vojakov!
Panický strach prežívali obyvatelia dedinky Champawat v Indii, po tom, čo ich usadlosť obchádzala tigrica. Tá podľahla vražednej horúčke, keď od roku 1903 do roku 1907 napadla a usmrtila 436 ľudí. Aj napriek tomu nie je človek prirodzenou potravou mačkovitých šeliem. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že tiger je šelma s dennou aktivitou. Preto sa na love často stretáva s ľuďmi a pokiaľ ho vyrušujú, prípadne ide o zraneného tigra alebo samicu s mladými, potom môže bez váhania zaútočiť. Zdravý tiger ale vo väčšine prípadov nechá človeka (aj keď je preňho ľahkou korisťou) bez povšimnutia. Dravé rastliny
Už oddávna priťahujú pozornosť ľudí mäsožravé rastliny. Natočili sa o nich filmy, kde rôznym spôsobom predstavujú ich, často neskutočné, schopnosti… Vysvetlíme si však ako je možné, že „jednoduchšia a pomalšia“ rastlina požiera omnoho zložitejšie a na prvý pohľad dokonalejšie živočíchy.
Mäsožravosť je u rastlín spôsobom prispôsobenia sa prostrediu. Zvýhodňuje ich v boji o miesto na slnku medzi ostatnými rastlinami. Väčšina z 500 druhov známych mäsožravok rastie na máloúrodných miestach, kde by nedokázali iné rastliny žiť. Nedostatok výživných látok (najmä dusíka a fosforu) si tak tieto rastliny dopĺňajú trávením živočíšnej koristi. Opíšeme si niektoré druhy a spôsoby ich lovu.
Mucholapka
Azda najslávnejšia mäsožravá rastlina, ktorej dva ozubené laloky na konci listov slúžia ako čeľuste. Len čo si hmyz sadne na list, zaklapnú sa a z pasce už niet úniku. Zatvárací mechanizmus sa spúšťa po tom, keď sa hmyz dotkne citlivých chĺpkov vo vnútri lalokov. Celé to trvá asi 30 minút. Potom rastlina začne vylučovať špeciálne látky – enzýmy a začne tak tráviť svoju obeť. O žiadnom hryzení či drvení koristi teda nemôže byť reč. Každá pasca môže počas života rastliny stráviť tri jedince hmyzu. Mucholapky rastú len v USA a najznámejšou je mucholapka podivná.
Krčiažniky
Sú kuriózne rastliny, ktoré na koncoch listov vytvárajú dokonalé krčahy (dosahujú veľkosť aj cez pol metra). Tie sú naplnené tráviacou tekutinou.