Biorekordy - Dravosť

Po jedovatosti ďalšia vlastnosť, ktorá v prírode vzbudzuje rešpekt. Často je úzko prepojená so slovom ľudožravosť. A to už je dosť na to, aby sme sa obávaným dravcom pozreli na zúbky.
Na začiatok si predstavíme hmyz, ktorý sa tvári navonok nábožne, ale jeho „modlitebný“ postoj sa neraz stáva vražedným objatím pre muchy, kobylky a iné bezstavovce, nachádzajúce sa v jeho blízkosti. Reč nie je o nikom inom ako o modlivke zelenej. Charakteristické predné nohy má vyzbrojené ostrými tŕnitými výbežkami. Zaujímavosťou je, že túto zbraň vedia obrátiť aj voči sebe. Väčšie samičky pri párení útočia na všetko, čo sa hýbe. Často sa potravou stávajú menší samčekovia. Tento jav sa nazýva kanibalizmus.
Tak nazývajú veľkého bieleho žraloka, najznámejšieho ľudožrúta na Zemi. Povedzme si na rovinu, že takého ho však vytvorili média, ktoré jednu výnimočnú udalosť dokážu pretriasať neuveriteľne dlho. K tomu sa pripojili filmy, nielen o týchto tvoroch, a urobili z nich nepriateľov ľudí číslo jeden. Pravdou je, že stisk čeľustí dosahuje tlak väčší ako 3,75 tony na 1 cm2! Takže, ak žralok len ledabolo stisne končatinu plavca, rozdrtí ju alebo usekne, bez toho, aby to mal pôvodne v úmysle. Jeho hlavným zdrojom obživy sú však tulene, delfíny a ryby, nie človek. Počet napadnutí žralokom nie je istý, ale odhadom je to okolo 70 – 100 útokov ročne, z nich 5 – 15 vedie k úmrtiam.
Pred 5 miliónmi rokov vyhynul 3-krát väčší predchodca dnešného žraloka Carcharodon megalodon, ktorého šírka čeľustí sa pohybovala okolo 2 m a 50 – 60 zubov dosahovalo veľkosť 20 cm. Pirane sú ryby žijúce v južnej Amerike, v okolí rieky Amazon. Dosahujú veľkosť od 25 cm do 60 cm. Majú veľmi silné čeľuste s ostrými, dozadu zahnutými zubami, ktoré im slúžia na rozporciovanie koristi, ktorou bývajú ryby, vtáky a plazy. Žijú sa v 20-členných kŕdľoch a keď zacítia vo vode krv, dokážu za veľmi krátky čas roztrhať obeť tak, že z nej ostane iba holá kostra. Nezáleží na tom, aká veľká je ich korisť – rovnako ľahko roztrhajú koňa alebo vola ako hocijakého menšieho živočícha. V oblastiach, kde sú tieto ryby hojné, zvyknú chovatelia dobytka, pri prekonávaní vodného toku, ako ochranu zabiť chorý alebo oslabnutý kus dobytka zo stáda a vhodia ho do vody, aby naň prilákali všetky pirane. Stádo medzitým môže bezpečne prebrodiť rieku na inom mieste. Ako britvy ostré zuby používajú domorodci na výrobu zbraní.
Ako drevený kôl vo vode vydrží krokodíl bez pohnutia sledovať svoju korisť.

Zabíja presne a náhle drtiacim stiskom čeľustí, väčšiu obeť len jednoducho utopí. Keď raz niekde uloví a zožerie človeka, rád sa na to miesto vracia a číha na novú príležitosť. Stáva sa tak obávaným ľudožrútom, ktorého treba izolovať. Najviac ľudských životov si vyžiadal útok z 19.2.1945, keď oddiel japonskej armády obkľúčila Britská námorná jednotka. Vojaci boli nútení sa cez 16-kilometrový močiar pripojiť k väčšiemu práporu Japonskej pechoty. Močiare boli domovom tisícok krokodílov. Nasledujúce ráno prežilo len 20 z 1000 japonských vojakov!
Panický strach prežívali obyvatelia dedinky Champawat v Indii, po tom, čo ich usadlosť obchádzala tigrica. Tá podľahla vražednej horúčke, keď od roku 1903 do roku 1907 napadla a usmrtila 436 ľudí. Aj napriek tomu nie je človek prirodzenou potravou mačkovitých šeliem. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že tiger je šelma s dennou aktivitou. Preto sa na love často stretáva s ľuďmi a pokiaľ ho vyrušujú, prípadne ide o zraneného tigra alebo samicu s mladými, potom môže bez váhania zaútočiť. Zdravý tiger ale vo väčšine prípadov nechá človeka (aj keď je preňho ľahkou korisťou) bez povšimnutia. Dravé rastliny
Už oddávna priťahujú pozornosť ľudí mäsožravé rastliny. Natočili sa o nich filmy, kde rôznym spôsobom predstavujú ich, často neskutočné, schopnosti… Vysvetlíme si však ako je možné, že „jednoduchšia a pomalšia“ rastlina požiera omnoho zložitejšie a na prvý pohľad dokonalejšie živočíchy.
Mäsožravosť je u rastlín spôsobom prispôsobenia sa prostrediu. Zvýhodňuje ich v boji o miesto na slnku medzi ostatnými rastlinami. Väčšina z 500 druhov známych mäsožravok rastie na máloúrodných miestach, kde by nedokázali iné rastliny žiť. Nedostatok výživných látok (najmä dusíka a fosforu) si tak tieto rastliny dopĺňajú trávením živočíšnej koristi. Opíšeme si niektoré druhy a spôsoby ich lovu.
Mucholapka
Azda najslávnejšia mäsožravá rastlina, ktorej dva ozubené laloky na konci listov slúžia ako čeľuste. Len čo si hmyz sadne na list, zaklapnú sa a z pasce už niet úniku. Zatvárací mechanizmus sa spúšťa po tom, keď sa hmyz dotkne citlivých chĺpkov vo vnútri lalokov. Celé to trvá asi 30 minút. Potom rastlina začne vylučovať špeciálne látky – enzýmy a začne tak tráviť svoju obeť. O žiadnom hryzení či drvení koristi teda nemôže byť reč. Každá pasca môže počas života rastliny stráviť tri jedince hmyzu. Mucholapky rastú len v USA a najznámejšou je mucholapka podivná.
Krčiažniky
Sú kuriózne rastliny, ktoré na koncoch listov vytvárajú dokonalé krčahy (dosahujú veľkosť aj cez pol metra). Tie sú naplnené tráviacou tekutinou.

Proti zriedeniu dažďovou vodou sú skvelo chránené viečkom. Hmyz alebo aj drobné stavovce sú k pasci lákané voňavým nektárom a pachom jej obsahu. Keď vstúpia na hladkú vnútornú stranu hrdla krčahu, pokĺznu a po krátkom boji sa utopia v tráviacej šťave. Mäkké časti ich tiel sú rozložené a vstrebané. Pri rozkladaní pomáhajú rastline aj baktérie. Krčiažniky nájdete v dažďových lesoch Afriky, Ázie a Austrálie, no hojné sú aj na americkom kontinente.
Rosička
Sem patria aj naše dva druhy: rosička anglická a rosička okrúhlolistá. Rastú na rašeliniskách a ich výskyt je vzácny, preto sú chránené. Listy majú pokryté červenými chĺpkami - tentákulami, ktoré vylučujú priezračnú lepkavú tekutinu, pripomínajúcu kvapky rosy. Nimi vábia hmyz, ktorý len čo si sadne, sa prilepí. Jeho zápas o slobodu podnieti priľahlé chĺpky, aby ho celkom obklopili. List sa skrúca a začína produkovať tráviace enzýmy, ktoré korisť rozložia. Za jedno leto dokáže rosička uloviť až 2000 jedincov hmyzu.
Bublinatka
Ďalšia u nás žijúca a chránená mäsožravá rastlina. Nájdeme ju voľne plávajúcu vo vodách juhozápadného Slovenska. Jej mechúrikovité pasce nachádzajúce sa na korienkoch sú asi najdokonalejším lapacím orgánom. Funguje na princípe rozdielnych tlakov. Vnútri mechúrika vzniká podtlak, a tak, keď drobná vodná korisť podráždi viečko pasce, je bleskovo nasatá dovnútra a následne je strávená. Tmavé mechúriky svedčia o tom, že v nich nedávno uviazla obeť.