Keď sa už napiť môže, stratu rýchlo nahradí, pretože dokáže vypiť až 135 litrov vody za minútu.
Kaktusy, ďalší púštny inventár, dokážu sucho oklamať rafinovaným spôsobom. V hrubých stonkách viažu až 85% vody. Tá sa nevyparí tak rýchlo ako u ostatných rastlín, pretože jej v tom bráni hrubá pokožka ešte pokrytá voskovou vrstvou na povrchu. A tiež to, že hlavné dýchacie orgány, listy, sa premenili na tŕne. Tie neslúžia len na obranu, ale u niektorých druhov vytvárajú hustú, svetlo sfarbenú sieť, ktorá pokrýva stonku, a bráni tak prieniku slnečných lúčov. Pod ňou je ešte slabá vzduchová vrstvička, ktorá stonku dokonale tepelne izoluje.
Rastlinstvo púšte je obmedzené zrážkami. V stave strnulosti niektoré prečkajú suché obdobia dlhé aj niekoľko rokov, aby sa potom vo vhodných podmienkach prebudili k životu a pokryli púšť pestrofarebnými kvetmi.

Polárny život
Takto nazývajú permafrost, dlhodobo zamrznutú pôdu, ľudia na Sibíri v Rusku. V týchto miestach a severnejšie sa organizmy prispôsobili ďalšiemu extrému – chladu. Aj od nich sa človek asi nechal inšpirovať, keď vymyslel mrazuvzdornú tekutinu, užitočnú v automobilizme. Príkladom za všetky môže byť ryba ľadovka – Chaenocephalus aceratus. Ak by tá v tele nemala špeciálne bielkoviny, v krvi by sa jej tvorili ľadové kryštáliky, ktoré by mechanicky poškodzovali bunky a tak spôsobovali smrť.
Iné organizmy, ktoré nemajú takéto chemické látky v tele, si „zaobstarali“ hustý kožuch, ktorý ich účinne chráni pred chladom. Pomáha im aj hrubá vrstva podkožného tuku, ktorá súčasne slúži ako zásoba energie. Ak chcú mať ešte viac teplúčka, zahrabú sa pod sneh, kde je teplejšie a nefúka vietor, ktorý tiež odoberá veľa tepla. Polárne oblasti sú domovom viacerých živočíchov, o ktorých už asi čo-to viete. Okrem známeho ľadového medveďa medzi najodolnejšie zvieratá patrí líška polárna a pižmoň severský. Spomínaná líška polárna je sesternicou púšťového fenka. Má však výrazne kratší rypák, menšie ušnice a končatiny ako jej príbuzná, žijúca v teplejších oblastiach.
Počas snehovej búrky sa väčšina zvierat ukrýva pred krutým víchrom. Avšak pižmone severské, zoskupené do trojuholníkovitého útvaru, odolávajú aj najsilnejším náporom. Statné samce sa stavajú do prvého radu, zatiaľ čo mláďatá a samice sa ukrývajú za ich telami, aby boli vetru vystavené čo najmenej. Uniknúť mrazivej smrti im pomáha aj jedna z najteplejších srstí na svete (až 8-krát teplejšia ako vlna oviec). Podobnú pozíciu ako pred nečasom používajú aj pri obrane.