Keď sa objaví svorka vlkov, pižmone sa presunú na miesto s nehlbokým snehom a vytvoria pre ne typický obranný útvar: dospelé zvieratá sa zoradia bok po boku do radu a nasmerujú rohy na protivníka, čím vytvoria zo svojich obávaných zbraní pevnú hradbu. Keď ich vlky obkľúčia, pižmone vytvoria kruh, aby čelili nepriateľovi zo všetkých strán. Ak sa vlk predsa len priblíži na dosah, pižmoň doň udrie rohami, pričom ho môže rozpárať a usmrtiť. Mláďatá, ktoré sú osobitne zraniteľné, sa krčia pri svojich matkách.
Keďže väčšinu roka je pôda v tejto zemepisnej šírke celá zamrznutá, stromy do nej nemôžu zapustiť korene, a preto ich tu veľa nenájdete. Ak, tak len sem-tam nejakú brezu či vŕbu (podobné našim vysokohorským), no aj tie skôr vyzerajú ako kríky než ako stromy. Ich výška je daná výškou snehovej pokrývky, pretože keď čokoľvek začne vytŕčať nad úroveň snehu, zakrátko podľahne krutému vetru. Kry sú len zriedka vyššie ako 30 centimetrov. V tomto kraji sa však uchytili rôzne druhy machov a lišajníkov. Tie sa dokážu prispôsobiť extrémnym podmienkam a sú významným zdrojom obživy polárnych zvierat. Z mnohých spomenieme lišajníka dutohlávku sobiu, už jej meno vraví, že ju rád „obhospodaruje“ sob polárny.