referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Nedeľa, 8. decembra 2019
Biorekordy - Odolnosť
Dátum pridania: 30.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 952
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
Či je vonku plus a či mínus, organizmy si vždy nájdu spôsob ako prežiť. Ďalšia vlastnosť, ktorú môžu ľudia rastlinám a zvieratám ticho závidieť. Dnes si preosejeme púšť, ale prebrázdime aj naoko nehostinné kraje v oblasti oboch pólov.

Život na púšti
Mnohí ju považujú za opustenú, mŕtvu. No púšť je domovom mnohých organizmov. Spomenieme len niektoré, na ktorých si ukážeme, ako odolávajú jej podmienkam.
Púšť ožíva krátko po západe slnka, keď jeho vražedné lúče zmiznú za obzorom a piesok je príjemne prehriaty. Zo svojej nory vychádza na lov fenek – nápadne ušatá púštna líška. Na rozdiel od niektorých ľudí sa za svoje uši nehanbí. Práve naopak, tento sluchový orgán jej umožňuje vyrovnať sa s vysokými teplotami. Tenký, dokonale prekrvený ušný boltec totiž vyžaruje do okolia množstvo telesného tepla. Preto naopak živočíchy, obývajúce chladné oblasti, sa snažia svoje ušnice čo najviac zmenšiť, aby tepelné straty obmedzili na minimum. Fenkom a podobným „ucháňom“ však veľké uši nielen svedčia, ale im hlavne pomáhajú v boji proti prehriatiu.
S ústupom slnka sa piesok ochladzuje a teplota vzduchu klesá rýchlo až na bod mrazu. Najskôr sa ukrývajú studenokrvné živočíchy. To sú tie, ktorých teplota tela závisí od teploty okolia. K nim patria púštne hady či gekóny. Predstavíme si dvoch zástupcov. Štrkáč rožkatý je v pokoji typickým hadom, no od iných sa odlišuje spôsobom, akým sa pohybuje. Keďže počas dňa je piesok neznesiteľne rozpálený, štráč sa po ňom nekĺže, ale namiesto toho sa vrhá do vzduchu a sledom kľukatých pohybov sa posúva vpred. Zaujímavým spôsobom si „chladí gumy“ gekón Aporosaura anchietae. Jednu alebo dve nohy drží zdvihnuté, a keď sa mu tie ochladia, zodvihne druhý pár nôh.
Čo by to bola za púšť bez ťavy? Ťava jednohrbá, dromedár, žije v Afrike a na Arabskom polostrove, ťava dvojhrbá prevažne v Ázii. Odlišujú sa najmä počtom hrbov a hustotou srsti. Ázijská ťava má dlhšiu a hustejšiu srsť, znesie tak silnejšie a dlhšie trvajúce mrazy. Na život v púšťach sú však obe prispôsobené dômyselne. Dlhé riasy chránia oči a takisto aj nosové otvory pred pieskom. Majú široké stupaje, vďaka čomu sa nezabárajú do sypkého podkladu. A legendárne sú ich zásobárne vody, ukryté v hrboch. Pravda, nie sú to cisterny s vodou, ale obyčajný tuk. Pri dlhom pochode vyprahnutým územím sa chemicky spaľuje, pričom vzniká voda, a tak ťava vydrží aj dlhší čas bez pitia.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.