V chromozóne tvorí gén určitý úsek molekuly DNA.
Každý organizmus má v bunkovom jadre určitý počet chromozómov. Človek má v každej telovej bunke 46 chromozómov, okrem pohlavných buniek. V týchto chromozómoch má mnoho tisíc génov.
Deoxyribonukleová kyselina (DNA) je zložená z úsekov (nukleotidov), ktoré sa skladajú z niekoľkých zložiek. Existujú štyri základné typy týchto úsekov - nukleotidov, ktoré sú v DNA za sebou rozlične zaradené, ako štyri písmená abecedy v rozličných slovách. Poradie nukleotidov v molekule DNA predstavuje dedičnú informáciu.
DNA v chromozónoch má tvar dvojzávitnice: pri delení bunkového jadra sa správa ako zips. Dvojzávitnica sa postupne roztvára a k roztvoreným častiam sa z prostredia jadra hneď pripájajú nové častice, ktoré sa k nim hodia svojou stavbou. Tak vznikajú dve dvojzávitnice, ktoré sú celkom rovnaké, ako pôvodná dvojzávitnica. Týmto spôsobom - kopírovaním stavby DNA - sa vytvárajú ďalšie a ďaľšie molekuly DNA a ich prostredníctvom sa prenášajú informácie do nových buniek. Podobne sa prenášajú za účasti ďalších nukleových kyselín informácie z bunkového jadra do jeho okolia. Určite sa tak poradie aminokyselín a celková stavba bielkovín, ktoré sú základnou súčasťou organizmov a enzýmov, ktoré radia procesy v bunke.