Odkedy človek pestuje kultúrne rastliny, bojuje s celým húfom živých organiz-
mov zo všetkých oblastí rastlinného a živočíšneho sveta. Škody spôsobené týmito
živočíchmi siahajú až do niekoľko stoviek miliard korún. Tieto organizmy sa
taktiež podieľajú na znehodnotení veľkej časti úrody ich výlučkami, znehodno-
tení chuti, sfarbovaní a na ostatných znepríjemňujúcich účinkoch.
Veľké škody spôsobuje množstvo veľmi ťažko viditeľných bylinožravých vírusov
a baktérií, ktorých sú stovky druhov a napádajú rastliny v obrovských počtoch. K farebným zmenám na listoch pristupuje ešte asi 300 hubových ochorení. Potom
sú tu ešte rôzne pôdne červy, hmyz a drobné hlodavce.
Vedci zistili, že až deväťdesiat percent ľudí na svete by dnes hladovalo keby nebolo zbraní proti škodcom vo forme biocídov a pesticídov. Pesticídy sa rozdeľujú do viacerých skupín pričom najdôležitejšie sú insekticídy, fungicídy a
herbicídy. -Insekticídy rozoznávame podľa spôsobu prenikania organizmu na kontaktné, požieravé, vdychové alebo dotykové.
-Fungicídy sú prostriedky proti hubovým ochoreniam alebo plesniam. Patria k nim rôzne zlúčeniny medi, ortuti, zinku a iných ťažkých kovov. Fungicídy sa používajú napríklad na ochranu dreva alebo textilu proti plesniam.
-Herbicídy sú prostriedky proti burine. Podľa účinkov rozdeľujeme herbicídy na
totálne, ktoré hubia všetky rastliny alebo na selektívne, ktoré hubia len určitú
burinu. Známe sú i mnohé ďalšie pesticídy ako sú rodenticídy na hubenie drobných hlo-
davcov, moluskocídy na hubenie slimákov a akaricídy na hubenie roztočov.
Novovek chemickej obrany proti škodcom sa začal v Marci 1940, keď švajčiar-
sky chemik a nositeľ Nobelovej ceny Paul Müller podal patentovú prihlášku na
takzvané DTT (dichlórdifenyltrichlóretán).
Známy kontaktný insekticíd DDT bol zakázaný potom čo sa zistilo, že sa škodlivo
hromadí v ľudskom organizme. Na vrchole slávy bol vtedy, keď sa ním bojovalo
proti malárii. Jeho ročná spotreba dosahovala 400 000 ton. Tiež pomohol zlikvi-
dovať týfus, spavú chorobu, žltú zimnicu, leishmaniózu, filariózu a horúčku
Skalistých hôr. Mnoho škodcom (doteraz 200) sa stalo už rezistentnými.

To sa
týka nielen priemyselne vyspelých krajín, ale aj niektorých tropických oblastí
(napríklad India) v ktorých v poslednom čase opäť vzrástla možnosť sa nakazenia
maláriou, lebo hlavný prenášač tejto choroby komár Anopheles je na DDT rezistentný.
Dva roky po objavení DDT bola objavená iná účinná látka na boj proti škodcom
s názvom HCH. Jeho účinok je krátkodobý. Mnohé prípravky boli vyvinuté na pre-
ventívnu ochranu proti hlodavcom. Špeciálnou zbraňou sú kumarínové prípravky,
ktoré nie sú jedovaté pre človeka, ale u hlodavcov spôsobujú vnútorné krvácanie.
V poslednom čase sa spravil veľký pokrok vo vývoji prípravkov na ničenie buriny –herbicídov. Používajú sa najmä v obilinárstve. K najdôležitejším rastovým herbi-
dídom patrí chlórovaný derivát kyseliny fenoxyoctovej, ktorá sa v skratke nazýva
2,4 D. Z ostatných systémových herbicídov majú význam karbamátové herbicídy.
Tie sa aplikujú krátko pred klíčením. Sú vo vode málo rozpustné.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Chemický boj proti škodcom