Patogenita a infekčné choroby

Prežívanie parazita závisí od jeho schopnosti uvoľniť sa z jedného hostiteľa a infikovať iného citlivého živočícha. Patogénne mikroorganizmy sa obyčajne uvoľňujú zo živého človeka alebo zvieraťa vo výlučkoch z tráviaceho ústrojenstva, v sekrétoch zo slizníc dýchacích ciest, v organických produktoch, ako sú lupiny z kože alebo úlomky z vlasov, a v hnise z infikovaných rán. Kýchanie a kašeľ napomáha uvoľňovať patogény z dýchacích ciest. Prenášanie patogénov a obyčajne odohráva medzi hostiteľmi k tomu istému biologickému druhu, hoci niekedy nastávajú aj infekcie medzi hostiteľmi z rôznych druhov. Človek sa napr. môže infikovať kožnými hubami ( dermatofytmi ) od domácich zvierat. Určité choroby sa prenášajú iba bezprostredným stykom s infikovaným hostiteľom, napr. vdychovaním kvapôčok od jedinca chorého na TBC alebo nádchu; priamym kontaktom s infikovaným hostiteľom ( napr. syfilis a kvapavka u človeka ).
Mnohé choroby sa prenášajú nepriamo požitím potravy kontaminovanej tým, že pochádza z infikovaného zvieraťa alebo tým, že sa dostala do kontaktu s vodou znečistenou od infikovaného pacienta alebo od zdravého hostiteľa (napr. otrava potravinami, týfus, tuberkulóza, brucelóza a pod.). Kone sa môžu nepriamo nakaziť antraxom zo sena pochádzajúceho z pôdy kontaminovanej pôvodcami antraxu. Inokedy sa infekcia dostáva do tela nepriamo prepichnutím kože znečisteným nástrojom ( tetanus ).
Niektoré patogény sa dostávajú k novému hostiteľovi prostredníctvom prenášačov spomedzi článkonožcov ( blcha prenáša pôvodcu moru, voš pôvodcu škvrnitého týfu, komár pôvodcu malárie, atď. )
Prežívanie rôznych patogénov mimo tela hostiteľa netrvá dlho. Napr. pôvodcovia pohlavných chorôb človeka rýchlo hynú mimo ľudského tela. Patogény tráviacich ciest prežívajú mnoho dní až mesiacov mimo tela. Sporulujúce patogény, ako sú pôvodcovia tetanu, plynovej gangrény a antraxu, po vysporulovaní prežívajú celé roky v hnojnej pôde a nestrácajú svoju virulenciu.
Mnohé plno virulentné mikroorganizmy môžu vyvolať ochorenie, len ak vniknú do tela špecifickou cestou. Clostridium tetani vyvoláva tetanus len po vniknutí do hlbokých rán, kde panujú anaeróbne podmienky, no vôbec neuškodí domácim zvieratám, keď sa dostáva do ich čriev. Pôvodca TBC je oveľa nebezpečnejší po vniknutí do dýchacích ciest, narozdiel od vniknutia do tráviaceho traktu. Mnohé patogény prejavujú afinitu k určitým tkanivám, napr.

pneumokok k pľúcnemu tkanivu, pôvodca lepry, ku kožnému tkanivu, leptospíry k pečeni a obličkám a Vibrio cholerae k črevnej sliznici.

Každý patogénny mikroorganizmus vyvoláva špecifický okruh choroby. Určité patogény vyvolávajú tie isté príznaky pri rozmanitých živočíšnych hostiteľoch, ako napr. kŕče zapríčinené tetanovým toxínom Clostridium tetani. Iné sú schopné vyvolať rozdielne formy ochorenia u toho istého hostiteľa. Streptococcus pyogenes môže u človeka vyvolať zápal mandlí, šarlach, erisypel alebo infekcie rán. Niektoré mikroorganizmy sú veľmi patogénne pre určitých hostiteľov a nepatogénne pre iných. Napr. Corynebacterium diphteriae je patogénne pre človeka a v pokusoch aj pre morča, nie však pre potkana. Iné patogény vyvolávajú ochorenia rôznej intenzity v rozdielnych živočíšnych hostiteľoch. Bacillus anthracis vyvoláva akútnu a často smrteľnú septikémiu rožného statku, oviec a koní, zápalové zdurenie hltanu ošípaných a psov a hnisavé pľuzgieriky na mieste vstupu človeka pri tzv. kožnej forme antraxu, ale ťažké, často aj smrteľné ochorenia pri pľúcnej alebo črevnej forme.

Okrem mikroorganizmov, ktoré sa do tela dostávajú cez rany, väčšina mikroorganizmov sa spočiatku usídli na pokožke alebo na slizniciach, cez ktoré prenikajú do tkanív. Väčšina slizníc má pod svojim povrchom lymfatické kanáliky. Mikroorganizmy ktoré sa dostávajú na sliznicu nosohltana sústavne sa odstraňujú obrvenými bunkami epitelu alebo sa pohlcujú putujúcimi bunkami fagocytov, ktoré ich odnášajú do lymfatických kanálikov. Ak organizmy uniknú pred touto obranou a rozmnožia sa môže vzniknúť infekcia, napr. Staphylococcus aureus sa môže takto lokálne rozmnožiť v záhyboch pokožky, vo vlasových vačkoch alebo v tukových žľazách, čím vyvolá miestne poškodenie a potom preniknutie do tkanív. Koža vylučuje baktericídne látky ktoré mikroorganizmus musí najskôr prekonať, aby sa mohol rozmnožiť alebo preniknúť do tela. Mnohé patogény sú takto zničené ešte skôr, ako by sa im podarilo vniknúť do tela hostiteľa.
Postupné rozmnožovanie patogénov v krvnom obehu sa nazýva septikémia.

Rozdielne patogény sa veľmi odlišujú v schopnosti invázie do tela hostiteľa. Mnohé z nich majú túto schopnosť veľmi malú, ale predsa sú mimoriadne škodlivé tým, že sú schopné tvoriť veľmi účinné toxíny. Clostridium tetani nieje napríklad schopný invázie, ale keď sa dostane do hlbokých rán, tvorí veľmi účinný toxín so špecifickou afinitou k nervovým bunkám a vyvoláva deštrukciu tých častíc centrálneho nervového systému, ktoré zasiahne, čo sa prejaví príznakmi stuhnutia svalov a kŕčami.

Záškrtový bacil neprenikne za tkanivá nosohltana a priedušiek, ale toxín, ktorý tam produkuje, sa dostáva do krvného obehu a vyvoláva rôzne všeobecné príznaky záškrtu, najmä poškodenie srdcového svalu.
Mnohé silne invazívne mikroorganizmy, napr. streptokoky a sporulujúce bacily, vyvolávajú plynovú gangrénu sú producentmi silných toxínov, ktorými deštruujú tkanivá hostiteľa. Bakteriálne toxíny zadeľujeme do dvoch skupín: Endotoxíny
Exotoxíny
Endotoxíny sú štrukturálne zložky bakteriálnych buniek, ktoré sa uvoľňujú až po ich odumretí a rozklade. Endotoxíny sa z tela hostiteľa uvoľňujú vtedy, keď baktérie podliehajú fagocytóze alebo inej lýze zložkami telových kvapalín. Producentmi endotoxínov sú najmä: Salmonella, Escherichia, Shigella, Proteus, Brucella a Neisseria.
Symptómy vyvolané týmito toxínmi sú podobné – horúčka, hnačka, lokálne krvácanie, pokles krvného tlaku a šokový stav.
Exotoxíny: sa na rozdiel od endotoxínov ľahko uvoľňujú zo živých buniek svojich producentov a dajú sa získať kultiváciou baktérií vo vhodnom kvapalnom médiu. Exotoxíny ( napr. tetanový alebo záškrtový ) sú jednoduché bielkoviny. Sú často veľmi toxické pre hostiteľa, smrteľná dávka tetanového toxínu alebo botulotoxínu pre myš je rádove jedna desaťmilióntina miligramu. Niektoré exotoxíny sa vyznačujú afinitou k určitým tkanivám.

Dermatofyt: mikroorganizmus. Ktorý rád žije na koži J
virulencia: štádium schopnosti spôsobenia ochorenia
Erisypel: ochorenie, pri ktorom spuchnú nohy, majú až purpurovú farbu.
epitel: výstelka ( napr. úst, nosa, čreva...)
afinita: priľnavosť, inklinovanie k niečomu
Escherichia: črevná baktéria, najviac prebádaná zo všetkých baktérií.
Shigella: črevná baktéria
Proteus: črevná baktéria
Neisseria: baktéria spôsobujúca kvapavku
Staphylococcus aureus: zlatý stafylokok, spôsobuje hnisavé infekcie
Bacillus anthracis: spôsobuje antrax
Corynebacterium diphteriae: spôsobuje záškrt
Streptococcus pyogenes: spôsobuje hlboké nekrotizujúce ( odumierajúce ) rany na koži
Vibrio cholerae: spôsobuje choleru
Clostridium tetani: spôsobuje tetanus = zmeravenie šije
Mykobacterium tuberculosis: spôsobuje TBC.