Najrizikovejším je nechránený análny styk tak u homosexuálov, ako aj u heterosexuálov. Aj heterosexuálny nechránený styk s infikovaným partnerom je rizikový a v poslednom období rastie počet prenosov práve touto cestou. Zistilo sa, že prenos z muža na ženu je efektívnejší, než prenos zo ženy na muža. Posledný spôsob pohlavného styku je orogenitálny. Žiaľ, v prípade HIV zostáva aj tu riziko prenosu HIV reálne. Niektorí odborníci zastávajú názor, že HIV pravdepodobne prechádza cez niektoré druhy porušenej sliznice a to vysvetľuje rastúci počet heterosexuálnych prenosov. Veľa ľudí sa stále domnieva, že pri orogenitálnom styku nehrozí, najmä mužom riziko prenosu od infikovaných žien. No ani v tomto prípade sa nemožno spoliehať na náhodu. Rastúci počet takto získanej infekcie HIV to jednoznačne potvrdzuje.
3. Prenos z infikovanej tehotnej ženy – Ak HIV infikovaná žena príde do druhého stavu, je veľká pravdepodobnosť, že sa HIV prenesie na plod v priebehu tehotenstva, pri pôrode alebo pri dojčení. Objektívne však treba uviesť, že sa tak nestane v každom prípade.

Cesty prenosu sú dobre známe. Pomerne často sa však ľudia boja iných možností prenosu. HIV sa neprenáša: kašľaním, kýchaním, uhryznutím, bozkávaním, uštipnutím hmyzom, používaním spoločných vecí (príborov, tanierov atď.), kúpaním sa v spoločných bazénoch, spoločným používaním WC a spŕch, od domácich zvierat, bežným osobným stykom (objímaním, hladkaním a pod.). Neodporúča sa používanie spoločných osobných potrieb ako je zubná kefka, holiace potreby, prípadne ďalšie, ktoré môžu prísť do styku s krvou infikovaného človeka. Možno konštatovať, že pri dodržiavaní základných hygienických zásad sa nemusíme obávať možnosti prenosu HIV. Neprejde neporušenou kožou. Z nepoznania uvedených skutočností vyplývajú rozličné deformované postoje ľudí vo vzťahu ku HIV pozitívnym a chorým na AIDS. Nevedomosť a obavy z rozličných ciest prenosu vyvolávajú úsilie o izoláciu, odsudzovanie až odmietanie pomoci postihnutým HIV a AIDS od ostatných ľudí.
Najmä pre pracovníkov zdravotníctva bolo dôležité zistenie, že poranenie penetrujúce kožu alebo mukózne membrány predstavuje veľmi malú, ale nepochybnú možnosť nákazy (4 zdravotnícky pracovníci z 870, ktorí boli takto poranení, ochoreli. Nikto neochorel zo 104 zdravotníkov, ktorých koža alebo mukózne membrány boli exponované infikovanou krvou.). A tiež, že koncentrácia vírusu v slinách je oveľa nižšia než v krvi.