Deti celkove upadajú, chudnú a časté býva aj oneskorovanie rastu. V rozvinutom ochorení AIDS hlavnou príčinou chorôb a úmrtnosti bývajú pľúcne komplikácie. Deti, ktoré ochorejú na pneumocystový zápal pľúc do jedného roku, zomierajú väčšinou do 4 mesiacov po určení diagnózy. Ďalším závažným ochorením detí je intersticiálny lymfocytárny zápal pľúc, ktorý býva u dospelých veľmi zriedkavý. Časté bývajú aj prudko prebiehajúce ťažké bakteriálne infekcie, ku ktorým sa môžu pridružiť ďalšie vírusové infekcie, plesňové alebo parazitárne. V druhom roku života môže mať dieťa postihnutý mozog a nervový systém. Začína sa oneskorovať jeho psychomotorický vývin, zabúda a stráca naučené schopnosti; niekedy sa zjavujú kŕčové záchvaty, bolesti svalov a poruchy pohybovosti. Nádorové ochorenia bývajú u detí na rozdiel od dospelých (20%) vzácne (4%).

Centrum pre kontrolu chorôb v USA r. 1987 navrhlo túto klasifikáciu nákazy HIV u detí:
Skupina P-0 Indeterminovaná nákaza
Skupina P-1 Asymptomatická nákaza
trieda A – imunitná funkcia normálna
trieda B – porušená imunitná funkcia
trieda C – nevyšetrená imunitná funkcia
Skupina 2-P Symptomatická nákaza
trieda A – nešpecifické príznaky
trieda B – nervové príznaky
trieda C – lymfoidná intersticiálna pneumonitída
trieda D – sekundárna infekcia
trieda E – sekundárne nádory
trieda F – iné príznaky
Diagnostika HIV infekcie u detí
Deti, ktoré sa narodili HIV pozitívnej matke, majú protilátky proti HIV prenesené materskou krvou cez placentu. Prítomnosť HIV protilátok v krvi novorodenca ešte teda neznačí, že dieťa je HIV infikované. Materské protilátky postupne s vekom dieťaťa klesajú; medzi 10.-18. mesiacom by mali vymiznúť, no môžu pretrvávať i ďalej. Dlhodobá prítomnosť protilátok alebo ich stúpajúce hodnoty svedčia o infekcii dieťaťa.

10. Očkovanie

Nie je predpoklad., že sa v dohľadnom čase objaví liek, schopný rozrušiť alebo odstrániť všetky stopy HIV, ak sa raz retrovírus inkorporoval do nukleových kyselín buniek hostiteľa. Vývoj očkovacej látky komplikuje veľká schopnosť mutácií HIV a možnosť prenosu HIV nielen voľnými vírusmi, ale aj bunkami infikovanými vírusmi. Vakcína proti AIDS by sa však mohla uplatniť jednak v prevencii vzniku nákazy ochorenia (pred expozíciou a po nej) a jednak pri stimulácii imunitných mechanizmov. Nijaká vakcína však neposkytne 100%-nú ochranu, najmä pri masívnej infekcii vniknutej viacerými cestami.