V poslednom čase sa stával čoraz zriedkavejším a hrozí mu podobný osud aký stihol mnohé veľké cicavce - vyhynutie

Ázijské nosorožce majú kožu podelenú na štíty a dva hryzáky v sánke sa im vyvinuli na končisté kly, ktoré sú ich útočnou zbraňou. Zo zavretej papule nevyčnievajú. Africké druhy sú dvojrohé, útočia a bránia sa rohmi.

Nosorožec tuporohý ( Ceratotherium simum )
Je už takmer vykántrený africký druh. Po slonovi je najväčším suchozemským cicavcom, môže byť dlhý až 5,5 metra, 2,5 metra vysoký a 2000 kg ťažký. Hlavu má veľmi predĺženú. Predný roh môže narásť až do 1,5 metrovej dĺžky a naspodku môže mať v obvode vyše 50 cm., vpredu je obyčajne šikmo zbrúsený, pretože pri pasení sa šúcha o zem. Zadný roh môže narásť do 60 cm, ale obyčajne býva len 6 - 12 cm dlhý. Tento nosorožec žerie takmer len samú trávu, preto žije prevažne na otvorených priestoroch. V južnej Afrike je už okrem rezervácie vykántrený, žije aj v rezervácii v Ugande, Kongu a pri hornom toku Nílu. Odhaduje sa že v celej Afrike žije asi 2000 nosorožcov tuporohých. Nosorožec ostrorohý ( Diceros bicornis )
Je druhý africký druh. Má takisto dva rohy rozličnej dĺžky zadný je väčšinou, no nie vždy kratší. Meter dlhé alebo dlhšie rohy sú zriedkavými. Úplne dorastené samce bývajú 6,4 metra dlhé, 1,6 metra vysoké. Chvost býva 60 cm dlhý, avšak veľkosť sa líši podľa krajov. Približne 24 000 jedincov žije na savanách východnej a strednej Afriky.

Nosorožce sú čulejšie v noci. Veľkú páľavu neveľmi znášajú, preto za páľavy spia voľakde v tieni. Ležia pritom spoly na boku, spoly na bruchu s hlavou vystretou a položenou na zem. Inokedy lenivo postávajú v tichom kúte lesa, kde ich koruny stromov chránia pred slnečnými lúčmi. Zdá sa že na také miesta odpočinku prichádzajú znova a znova, pretože na nich takmer vždy vidno kopy ich trusu. Keď nastane noc, no v mnohých krajoch už aj popoludní, neokrôchaný nosorožec sa zdvihne, vykúpe sa v bahne, pohodlne pováľa, povystiera a beží na pašu. Pri prameňoch, mlákach, zjaví sa najčastejšie, aspoň v Afrike, medzi treťou a šiestou hodinou ráno a vždy pobudne na týchto veľmi obľúbených miestach niekoľko hodín. Priam tak rád sa pasie v horských lesoch, ako na otvorených rovinách, vo vode ako v tŕstí močiara, na vrchovine ako v doline. Aj cez najväčšiu húšťavu si celkom ľahko prekliesni cestu. Konáre a tenšie kmene odchýli alebo poláme, obíde iba hrubšie kmene.

Najradšej žerie konáriky a rozličné tvrdé kríčie, bodľačie, kručinu, chrastie, tŕstie, stepnú trávu a pod. V Afrike sa živí najmä tŕnistými mimózami. V období dažďov opúšťa les a poberá sa na obrobené pole, ak ho má blízko svojho miesta pobytu.