( Tam potom obyčajne narobí mnoho škody ).

Nosorožce sa o ostatný svet málo starajú buď sa pasú alebo spia. Žijú obyčajne po jednom alebo najviac v malých skupinkách po 4 – 10. Vedia rýchlo a vytrvalo behať. Pri plávaní sa držia nad hladinou a potopia sa len v tvŕdzi. Medzi zmyslami nosorožcov na prvom mieste je sluch, potom čuch a po ňom hmat. Zrak majú slabo vyvinutý. Tvrdilo sa, že nosorožec vidí vraj vždy len rovno dopredu a vraj nezbadá človeka, ktorý sa k nemu prikráda zboku. No pozorovanie krotkých nosorožcov nepotvrdilo túto mienku. Rozzúrený nosorožec ide podľa čuchu takisto ako podľa sluchu, pocíti stopu nepriateľa a ide za ním podľa čuchu a zrak pritom ani nepotrebuje. Často sa prejavuje ako neškodné zviera, utečie pred jedným psom. No priam tak často ho zjavenie človeka vyprovokuje do prudkého útoku, a potom sa už slepo rúti rovno na rušiteľa pokoja. Skúsený poľovník pustí útočiace zviera na 15 krokov a odskočí nabok. Rozzúrený nosorožec prehrmí vedľa neho a stratí „vietor“ ( zápach človeka ), voslep sa rúti ďalej a hádam nevinný objekt sa stane obeťou jeho zúrivosti. No poľovanie na nosorožca býva i nebezpečné. Správanie nosorožca zdá sa priam takým ťarbavým ako jeho telo, hoci v skutočnosti nie je ťarbavé ani jedno ani druhé. Obyčajne chodí ťažko a trochu neokrôchane a keď si líha alebo sa váľa, zdá sa že to robí až veľmi ťarbavo. No všetky jeho pohyby sa zdajú ťarbavejšie ako v skutočnosti sú. Novším pozorovaním sa zistilo, že sa vie aj bystro obracať, aj vyhýbať. Po rovine, keď sa už rozbehol, beží rýchle, zanechávajúc kúrňavu prachu.
Neobyčajná vznietlivosť zastiera pravú povahu nosorožca a veľmi sťažuje poznanie a spravodlivé zhodnotenie jeho psychických schopností. Vyhlásili ho za psychicky najmenej vyvinutého medzi všetkými veľkými kopytníkmi. Pravda je že zaostáva za slonmi, tapírmi, sviňami, ale celkom iste prevyšuje prevažnú väčšinu prežúvavcov. V podráždení aj slon stratí rozvahu, divá sviňa opatrnosť, jeleň plachosť. Prefíkaná opica v podráždení vystrája pochabosti, ba i múdry človek neraz koná v takom stave nepremyslene. Teda podľa správania vzrušeného, podráždeného nosorožca nemôžme vyvodzovať úsudok o jeho psychických schopnostiach. Ani podľa všetkých, dodnes známych pozorovaní nepoznáme v prírode voľne žijúceho nosorožca natoľko, aby sme ho mohli náležite posúdiť. Pri stretnutí s človekom buď útočil alebo utekal. Malá mozočnica a malý mozog nosorožca isteže nepoukazuje na vysoko vyvinuté psychické schopnosti a jeho telesná lenivosť asi odôvodňuje mienku, že je i psychicky ťažkopádny.