Pozorovateľ môže chodiť celé mesiace po hustých pralesoch, a neuvidí vo dne ani jedného tapíra, hoci sú ich tam kŕdle. Zdá sa, že sú schované len v hustom chrastí na chladných, tienistých miestach, najradšej blízko stojatej vody., v ktorej sa veľmi rady váľajú. Vo veľmi tmavých a ničím nevyrušovaných lesoch sa potulujú i vo dne. Za slnečného svetla veľmi nerady chodia a cez poludňajšie hodiny sa vždy utiahnu pod ochranu tienistej húšťavy proti oslabujúcej páľave a tobôž proti komárom, ktoré ich veľmi mučia. Pohybmi pripomínajú svine. Ich chôdza je pomalá a opatrná: pomaly kladú nohu pred nohu a hlavu majú sklonenú po zem. Len chobot, ktorý sa neprestajne sem-tam obracia, ňuchá a nahmatáva a uši, ktoré sa neprestajne pohybujú, oživujú naoko veľmi lenivú postavu. Ale stačí najmenšie podozrenie, tapír zastane ako skamenený, chobot a uši sa mu chvíľku horúčkovite pohybujú až razom sa vychytí na útek. Medzi zmyslami majú najvyvinutejšie sluch a čuch, zrak majú slabý. V prírode sa živia len rastlinnou potravou a to lístím stromov. V Brazílii majú najradšej mladé palmové listy, no vyjdú si aj na plantáže a vysvitne, že im chutí aj cukrová trsť, mango, dyne a zelenina. Na kakaovníkových plantážach dakedy za jednu noc narobia veľké škody pošliapaním mladých stromčekov a ožraním jemných listov. Vo voľnom, veľkom lese sa celé mesiace živia takmer len samým opadaným ovocím. V močiaroch sa živia šťavnatými močiarnymi a vodnými rastlinami.