So zvyšujúcim sa tlakom na chovateľov ošípaných u nás, ale aj v zahraničí, je nutné odkryť vlastné rezervy a zaviesť v chovoch také opatrenia, ktoré prinesú všetkým zainteresovaným úplne novú šancu. A to aj napriek takmer nulovým možnostiam získať potrebné investície do stavebných a technologických rekonštrukcií či novostavieb v slovenských chovoch. Situácia si žiada opäť mohutné nadýchnutie. A to s poriadnou dávkou optimizmu. Vnútromaternicová, intrauterinná alebo transcervikálna inseminácia prasníc. Slová toho istého významu. Zaznievajú medzi chovateľmi ošípaných stále častejšie. So zvedavosťou a možno aj s nádejou sledujeme vývoj a smerovanie tejto novej techniky inseminácie. Jedným z hlavných cieľov pri zavádzaní vnútromaternicovej inseminácie (ďalej VMI) do praxe je znížiť počet spermií v inseminačnej dávke. Ďalším, pre slovenských chovateľov dôležitejším cieľom, je zlepšiť mieru prasnosti prasníc a zvýšiť počet živonarodených ciciakov. Zvýšením produkcie inseminačných dávok od špičkových kancov by táto metóda mala zároveň pomôcť zabezpečiť rýchlejší genetický pokrok. Na prvý pohľad sa môže zdať informácia o znížení počtu spermií v dávke nelogická, lenže, pri technike VMI je špeciálny katéter vedený cez kŕčok až do tela maternice. Predstavme si pri tom množstvo energie, ktoré stratia spermie a o koľko sa zmenší ich počet, kým prekonajú vzdialenosť z krčku do maternice, tak ako pri klasickej inseminácii. Technika VMI "skracuje a uľahčuje cestu udatným bojovníkom" a tým vzniká príležitosť na zníženie ich počtu v dávke. Podľa IMV bulletinu: "Výskumy ukazujú, že pri VMI je možné znížiť koncentráciu spermií v inseminačnej dávke o viac ako 1 miliardu. Dôvodom je, že pri VMI sa umiestnením spermií priamo do maternice vyhneme veľkým stratám inseminačnej dávky. Čo spôsobuje straty, ktoré v mnohých prípadoch vznikajú pred tým, ako sa spermie dostanú do maternice? 1. Spätný výtok počas vlastnej inseminácie. Býva spôsobený: príliš rýchlou insemináciou, koniec katétra neuzatvorí krček, nedostatočná stimulácia prasnice, násilná inseminácia, spurná reakcia prasnice, stresujúce prostredie.. 2. Spätný výtok po inseminácii. Býva spôsobený: nedostatočná stimulácia môže spôsobiť redukciu kontrakcií, ktoré napomáhajú putovaniu spermií do maternice, malé množstvo dávky môže byť vypudené, keď je katéter vytiahnutý bezprostredne po ukončení inseminácie. 3. Časť spermií je stratená alebo pohltená v klenbe krčku.

Skúsenosti zahraničných farmárov, ktorí si už otestovali VMI vo svojich chovoch naznačujú, že vývoj sa uberá správnym smerom. Pokusy prebiehajú v mnohých menších chovoch, ale veľké komerčné farmy používajú túto metódu v obmedzených množstvách pravidelne. Výsledky podľa fariem sa líšia a sú veľmi závislé od zručnosti pracovníka. Prvé testy sa uskutočnili aj u nás. V máji 2003 sa pripustili novou technikou VMI prvé prasnice. Úvodné skúsenosti nám pomáhajú lepšie pochopiť túto zmenu v systéme reprodukcie. Potvrdilo sa, že ak nie je termín inseminácie naozaj presne načasovaný, pripustenie pomocou VMI sa vlastne ani nedá uskutočniť, pre nedostatočne otvorený krček maternice. Pri klasickej inseminácii sa dostatočná otvorenosť krčku na konci dá rozpoznať len ťažko, pretože katéter sa zavádza iba asi do jeho prvej polovice. Vďaka možnosti presnejšieho stanovenia termínu pripustenia pri VMI očakávame, že sa nám zníži počet použitých dávok na jedno oplodnenie. Potvrdilo sa tiež, že spätné vytekanie spermy po a počas VMI sa vyskytovalo v neporovnateľne menšej miere, čím nám logicky opäť vzrástla šanca na kvalitné oplodnenie prasnice. Samotné zavedenie špeciálneho katétra a jeho príprava pred zasunutím nie je rýchlejšie, ale o málo rýchlejšie je vytlačenie dávky do maternice. Je to vďaka tomu, že kontrakcie, napomáhajúce posunu spermy z krčka do maternice, nehrajú v prípade VMI až takú veľkú úlohu. Napriek tomu, z dôvodu pozitívneho účinku oxytocínu na kvalitu reflexu nehybnosti, pokladáme za vhodné povenovať sa prasnici i "po sexuálnej stránke" známymi technikami. Rovnako už teraz môžeme povedať, že bez výrazného zlepšenia hygieny pred a počas inseminácie, bez maximálneho sústredenia sa na opatrné zavedenie špeciálneho katétra, ale hlavne bez potrebného záujmu, nebude zrejme technika VMI úspešná. Ak sa podarí úspešne doriešiť problém zlepšenia plodnosti zmrazenej kančej spermy, technika VMI sa ešte viac zdokonalí, zrýchli a zlacní sa technika sexácie spermií, môže tento súbor nových prístupov alebo aspoň jeho časť, znamenať z hľadiska ekonomického a genetického pokroku naozaj netušené možnosti. Veríme, že aj vďaka informáciám o technike VMI, pre Slovensko zatiaľ novinke, pomôžeme našim chovateľom priblížiť sa svojim konkurentom z vyspelej chovateľskej Európy. Umelá inseminácia prasníc - praktické rady

V súčasnosti musia naši chovatelia stabilne dosahovať dobré výsledky v reprodukcii prasníc, aby sa v budúcnosti mohli uplatniť na trhoch Európskej únie v súvislosti s rastúcim celosvetovým konkurenčným prostredím.

Úspech v tejto oblasti je možné dosiahnuť len súhrou profesionálneho manažmentu, vzdelávania a sledovania všetkých detailov v chove. Úspešné využitie umelej inseminácie vyžaduje vysoký štandard spracovania semena na inseminačných staniciach. To znamená, že semeno sa musí získavať s veľkou starostlivosťou a šetrnosťou, musí byť profesionálne posúdené, riedené a uskladnené. Každá fáza týchto procesov sa musí starostlivo kontrolovať a pri riedení sa musia využívať najnovšie riedidlá a pomôcky na insemináciu. Umelá inseminácia je v každom prípade komplexný proces, v ktorom záruka a istota, že chovateľ obdrží vysokokvalitné semeno v optimálnom čase, znižuje priestor pre jej nekvalitné vykonanie. Pre každého, kto semeno nakupuje je dôležité, ako sa s ním zaobchádza pri transporte od dodávateľa až po miesto inseminácie, kde musia byť vytvorené vhodné podmienky. Tí z chovateľov, ktorí sú vo svojich chovoch pripravení a otvorení všetky prednosti genetického pokroku využívať s cieľom zlepšenia produkcie, sú určite lepšie informovaní o celkovej reprodukcii, čoho výsledkom sú lepšie ekonomické parametre, dosahované v ich chove. Je lepšie stimulovať prasnicu v ruji tlakom na zadné partie tela, alebo použiť na tento úkon fixačný remeň, prípadne kliešte?

V zásade môžeme povedať, že závisí od Vás, čomu dáte prednosť. Prednosťou využitia fixačných remeňov alebo klieští je fakt, že môžete súčasne inseminovať 5 prasníc a týmto ušetriť drahý pracovný čas. A práve táto skutočnosť predurčuje využitie tejto techniky inseminácie v našich veľkochovoch. Možno povedať, že použitie fixačných remeňov a klieští je prostriedkom na šetrenie pracovného času pri dosiahnutí dobrých výsledkov po inseminácii. Takáto inseminácia preventívne vylučuje skrátenie optimálneho času inseminácie a prispieva k dodržaniu fyziologických hodnôt. Z našich experimentov vyplýva, že čas potrebný na aplikáciu inseminačnej dávky je 5-7 minút a následne 10 minút je potrebných na zotrvanie katétra v krčku maternice po jeho zalomení alebo uzavretí zátky na držiaku. Pri dlhšom zotrvaní sa dosiahli horšie výsledky. Taktiež vybratie katétra ihneď po 5-7 minútach malo za následok horšie výsledky.

Aký stupeň stimulácie je potrebný pre prasnicu pri inseminačnom zákroku?

Treba si uvedomiť, že umelá inseminácia je zákrok, ktorý nezohľadňuje všetky fyziologické požiadavky v porovnaní s prirodzenou plemenitbou. Sú to najmä prítomnosť kanca, pachové faktory, hmotnosť kanca, atď. Taktiež vlastný ejakulát v zvýšenom objeme, ktorý má stimulačný účinok na pohlavný aparát prasnice, zlepšujúci a urýchľujúci transport spermií na miesto oplodnenia.

Prasnica počas výkonu inseminácie musí byť inseminačným technikom stimulovaná, najmä tlakom na zadnú partiu tela a masážou bokov. Stimulačne pôsobí aj mierna masáž krčka maternice koncovkou inseminačného katétra niekoľkonásobným pohybom tam a späť. Dôležité je ponechanie inseminačného katétra v krčku maternice 10 minút po inseminačnom zákroku, ktorý má trvať 5-7 minút. Pretože každá prasnica na stimuláciu reaguje rôzne je potrebný individuálny prístup pri inseminačnom zákroku.

Čo je potrebné urobiť ak inseminačný katéter nedrží pevne v krčku maternice?

To sa stáva najčastejšie v prípadoch, keď inseminovaná prasnica nie je v optimálnej ruji, resp. nie je dostatočne stimulovaná prítomnosťou kanca tlakom na zadnú časť tela a boky. Je potrebné katéter vytiahnuť späť a opakovať úkon. Pomocou môže byť aj použitie nového katétra, ktorý pred použitím ošetríme protektívnym prostriedkom. Keď sa tento problém vyskytne pri použití katétra FOAMTIP môžeme použiť katéter typu SPIRETTE alebo opačne.

Čo urobiť, ak po vykonanej inseminácii zbadáme na konci katétra krv?

Sliznica pošvy a kŕčok maternice, kam zasúvame inseminačný katéter, sú veľmi mäkké a citlivé na mechanické poškodenie. Najmä v tých prípadoch, keď je zlá technika samotného úkonu inseminácie. Z tohto dôvodu je veľmi potrebné poznať teoretickú a praktickú stránku techniky inseminácie prostredníctvom inseminačných kurzov. Niekedy po sťažených pôrodoch dochádza k poraneniam sliznice pošvy a kŕčka maternice, s následnými zrastmi, ktoré sa pri inseminácii porušia vsúvaním katétra, čo spôsobuje krvácanie. Tento fakt je dôležité zaznamenať v prvotnej evidencii, či išlo len o zbytky krvi alebo samotnú krv, aby inseminovaná prasnica bola v následnej ruji (20 dní) v prípade negatívnej prasnosti kontrolovaná a následne pripustená. V zásade nie je žiadna závislosť medzi výskytom krvi na inseminačnom katétri a plodnosťou prasnice. Túto skutočnosť je však dobré konzultovať s miestnym veterinárnym lekárom a prípadne nasadiť indikovanú liečbu.

Aký účinok má prítomnosť baktérií v inseminačnej dávke?

Vplyv baktérií na životaschopnosť a oplodneniaschopnosť spermií sa môže uplatniť len vtedy, keď sa poruší rovnováha prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Riedidlo kancov pri teplote 17 °C je v dôsledku vysokého obsahu cukrov ideálnym živným prostredím pre ich množenie. Na rozmnožovanie baktérií v inseminačnej dávke a ich vnútorný metabolizmus má veľký vplyv pH riedidla. Ak je vhodné prostredie, baktérie svojim metabolizmom produkujú toxíny, ktoré vo veľkej miere redukujú životnosť a oplodneniaschopnosť spermií.

Z tohto dôvodu musí byť semeno kancov získavané a spracované v hygienickom laboratórnom prostredí, aby sa možnosť kontaminácie znížila na minimum. Inseminačné dávky získavané na staniciach sú pravidelne bakteriologicky vyšetrované, čím je zabezpečená istota, že zodpovedajú všetkým hygienickým požiadavkám v zmysle predpisov. Dostatok antibiotík v riedidle je dôležitý v tom smere, že utlmuje rozmnožovanie a rast baktérií, ktoré sa tam dostali z vonkajšieho prostredia. Kvalita a účinnosť antibiotík v inseminačnej dávke má veľký význam, avšak nemôže byť pri ich použití náhradou za optimálne hygienické podmienky pri získavaní a spracovaní semena.

Čo sa robí so semenom po jeho aplikácii do maternice?

Ešte 15 minút po inseminácii sa nachádza semeno v maternici. Počas ďalších 2 hodín je tekutá časť absorbovaná sliznicou maternice alebo sa jej určitá časť spätnými kontrakciami vracia (vyteká) späť cez vonkajší otvor pošvy. Skutočný transport spermií na miesto oplodnenia vo vajcovodoch sa uskutočňuje ich vlastným pohybom a s pomocou kontrakcií maternice smerom dopredu, na ktoré vo veľkej miere stimulačne pôsobí prítomnosť kanca. Prvé životaschopné spermie dosahujú vajcovod 15-30 minút po inseminácii. Konštantná koncentrácia spermií vo vajcovode, potrebná pre plnohodnotné oplodnenie, sa nachádza vo vajcovode o 6-24 hodín. Po tomto postupe na miesto oplodnenia spermie podliehajú kapacitácii - dozrievaniu a až po čase sú schopné oplodniť uvoľnené vaječné bunky - oocyty.

Vplyv kvality inseminačnej dávky (spermií kancov v prirodzenej plemenitbe)
Kvalita inseminačnej dávky (spermií kancov v prirodzenej plemenitbe) veľmi významne ovplyvňuje úroveň dosahovaných výsledkov v prasnosti i plodnosti. Mnoho chovateľov i pracovníkov inseminačných staníc kancov si veľmi často ani neuvedomuje ich dôležitosť a hľadajú príčiny často mimo tohto činiteľa. V zásade platí, že inseminačné dávky sú kvalitné až vtedy, keď minimálne 90 % všetkých spracovaných ejakulátov kancov dosahuje 4-5 dní od nariedenia aktivitu pri minimálne 50 % všetkých spermií s progresívnym a prirodzeným charakterom pohybu. Hodnotiť len samotnú aktivitu vpred je silno zavádzajúce a pokiaľ spermie nemajú správny charakter pohybu (napr. pohybujú sa síce rýchlo, nie však prirodzene ako po odbere) je značne znížená ich oplodňovacia (fertilizačná) schopnosť, čo negatívne ovplyvňuje úroveň prasnosti i plodnosti. V zásade platí, že kvalitu inseminačných dávok by mala garantovať príslušná ISK výsledkami v praxi. Pokiaľ ISK nedosahuje v obvode svojej pôsobnosti minimálne 80 % prasnosti po I.

inseminácii v priemere roku a v plodnosti najmenej 10 živonarodených prasiatok na vrh, tak pracuje zle a nemala by vôbec existovať. Samozrejme, že výsledky sú ovplyvňované i prácou chovateľov, ale pracovníci ISK by mali byť schopní chovateľov v praxi "prakticky odborne naučiť" správne odborne ošetriť úsek inseminácie. Inak sa vystavujú riziku straty konkurencieschopnosti po vstupe do EÚ, a tým i zániku vlastnej činnosti. Rovnako ako kvalita inseminačných dávok je veľmi dôležitá aj kvalita spermií jednotlivých kancov pôsobiacich v prirodzenej plemenitbe. Toto je samostatná, odborne nie náročná záležitosť, ktorá sa dá chovateľom usmerňovať. Vplyv techniky inseminácie
Výsledky inseminácie do značnej miery ovplyvňuje i jej technika. Tá je závislá od odbornej úrovne pracovníkov, ktorí ju zabezpečujú. Samotné absolvovanie kurzu "inseminátorov" ešte nedáva punc k dosiahnutiu dobrých výsledkov. Prebiehanie prasníc v pravidelných fyziologických intervaloch ide až na zanedbateľné výnimky na vrub buď kvality inseminačných dávok alebo techniky inseminácie. V zásade platí, že dobrý inseminačný technik je len ten, ktorý dokáže urobiť inseminácie s minimálnymi spätnými výtokmi inseminačnej dávky pri a po inseminácii. Musí vždy vedieť, či prasnica vytlačila časť objemu inseminačnej dávky, jeho množstvo a pokiaľ vytlačila viac ako polovicu inseminačnej dávky, čo sa dá pomerne presne zistiť vhodným spôsobom inseminácie, potom musí danej prasnici pridať najmenej polovicu inseminačnej dávky naviac. Toto opatrenie má priaznivý efekt. Dôležité je vykonávanie tzv. doinseminácie prasníc. To znamená, že po vlastnej inseminácii sa cca 5-10 minút nevyťahuje inseminačná kapilára. Lepšie než uzatvorenie tejto kapiláry zátkou je ponechanie pevne spojenou flakonkou na kapiláre a dodatočné skontrolovanie spätného výtoku do inseminačnej nádobky. Pre tento účel sú najlepšie tzv. "inseminačné kliešte", ktoré pri inseminácii prasnicu stimulujú k lepšiemu reflexu nehybnosti a po inseminácii držia nádobku. Lepšie pre "doinsemináciu" sú nádobky nasadzované na kapiláru ako do kapiláry. Nasadené na kapiláru lepšie držia a nevypadávajú.

Praktický návod na dosiahnutie vysokej prasnosti a dobrej plodnosti prasníc a prasničiek sa dá zhrnúť nasledovne:

1. Optimálna príprava prasníc a prasničiek na ruju.
2. Spoľahlivý reflex nehybnosti v dobe I. inseminácie a reinsemináciách.
3. Prevedenie inseminácie a reinseminácií v priebehu reflexu nehybnosti tak, aby oplodneniaschopné spermie prekryli celú ovuláciu.
4. Rešpektovať odlišnosť v dĺžke ruje a oplodňovacej schopnosti spermií v letnom a zimnom období.

V lete sú ruje trochu dlhšie a oplodňovacia schopnosť spermií sa skracuje.
5. Používať inseminačné dávky vysokej kvality, pripravené v riedidle s použiteľnosťou na 5 dní. Tieto dávky však využívať pokiaľ možno z 80-90 % počas 3 dní od odberu a spracovania inseminačných dávok.
6. Insemináciu robiť v prítomnosti kanca, prasnice pritom stimulovať (nasadnutím, inseminačným pásom, inseminačnými kliešťami a pod.).
7. Minimalizovať spätné výtoky inseminačnej dávky pri a po inseminácii (robiť "doinsemináciu"). V prípade vysokého výtoku obsahu inseminačnej dávky pri reinseminácii pridať naviac 0,5-1 inseminačnú dávku, resp. v ÚCH pripustiť kanca. Vhodné je používať na reinseminácie, hlavne v lete tzv. "intrauterinnú insemináciu" t.j. inseminovať priamo do maternice.
8. Pokiaľ možno kľud prasnice po inseminácii (0,5-1 hod.).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vnútromaternicová inseminácia ošípaných