Veľmi rýchly rast lariev umožňuje prijímanie vysokohodnotnej potravy, a to v prvých troch dňoch prijímanie kŕmnej kašičky a od 4. dňa až do zakuklenia prijímanie medu a peľu. Larvy matiek a trúdov prijímajú kŕmnu kašičku cez celé larválne obdobie. Počas rýchleho rastu sa larva zo svojej pokožky 4 razy zvlieka. Larva od vyliahnutia z vajíčka až do 5. dňa leží na dne bunky. Najprv má tvar polmesiačika, neskôr je prstencovite stočená. Od 6. dňa prestáva prijímať potravu a prechádza do štádia vzpriamenej larvy. Včely bunku zaviečkujú. Viečka sú mierne vypuklé, pórovité, vystavené z vosku, do ktorého je primiešaný peľ. Larválne obdobie trvá pri matke 5 dní, pri robotnici 6 dní a pri trúdovi 7 dní.

K u k l a. Larva sa v zaviečkovanej bunke zakukľuje. Pomocou snovacej žľazy vytvára zámotok (kokón, košieľku), ktorý jej nedovoľuje pohyb. Kukla leží v úplnom pokoji, pričom v jej organizme prebiehajú veľké zmeny. Mení sa na dospelý hmyz. D o s p e l ý hmyz. Na 12. deň po zaviečkovaní robotnica prehryzie viečko a vyjde z bunky. Štádium kukly trvá pri matke 8 dní a pri trúdovi 14 dní. Matka

Matka je dokonale vyvinutá samička včely medonosnej. Je väčšia ako robotnica a meria 20 - 25 mm; po vyhliadnutí váži 175 - 240 mg, po oplodnení 225 - 290 mg. Od robotnice sa líši aj tým, že nemá zbieracie ústroje (medový vačok, peľové košíčky), voskotvorné a hltanové žľazy. Matka je schopná klásť robotníčie aj trúdie vajíčka a tým udržovať stav včelstva v rovnováhe. Na prácach v úli sa nezúčastňuje, nie je schopná sa sama živiť, a preto ju kŕmia robotnice. Matka kladie vajíčka na dno buniek. Klásť začína po zimnom slnovrate a kladenie stupňuje do konca leta. Potom začína kladenie vajíčok obmedzovať a ku koncu jesene a v zime nekladie vôbec. Na vrchole vývoja včelstva, tj. v máji až júni, kladie matka denne až 2500 vajíčok, ktoré vážia viac ako sama matka. Ročne matka nakladie okolo 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené aj neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Oplodnené vajíčka kladie do robotníčích a materských buniek, neoplodnené vajíčka do trúdích buniek. Aby matka mohla klásť oplodnené vajíčka, musí sa oplodniť.
Vývoj matky je zo začiatku taký istý ako vývoj robotnice, iba s tým rozdielom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývoja kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny. Oplodnené vajíčko položí matka na dno tzv. materskej bunky, ktorá má polguľaté dno vytvorené na spôsob misky. Materské bunky majú žaluďovitý tvar, sú 20 - 30 cm dlhé a včely ich spravidla zakladajú na okrajoch plástov.