Včelstvo

Jednotlivé pohlavné formy včiel a ich funkcia


Biologickou jednotkou vo včelárstve je včelia rodina - včelstvo. Zložkami včelstva sú matka, robotnice, trúdy, plod, včelie dielo so zásobami a úľ. Jednotlivé zložky včelstva závisia od seba tak, že jedna bez druhej nemôže jestvovať. Osamelá včela, podobne ako osamelá matka, trúd a plod o krátky čas zahynie.
Vo včelstve je medzi jednotlivými pohlavnými formami a vekovými triedami včiel dokonalá deľba práce.
Úlohou matky je klásť vajíčka, čím zabezpečuje rast včelstva. Trúdy majú úlohu oplodniť mladé matky. Robotnice vykonávajú vo včelstve všetky práce. Prinášajú potravu - med, peľ, vodu, stavajú plásty, kŕmia matku, trúdy a plod; strážia vchod do úľa a udržujú v ňom potrebnú teplotu. Každá veková trieda robotníc má špeciálne pracovné zadelenie, čo musí včelár brať do úvahy pri zásahoch do včelstva, najmä pri odoberaní a pridávaní včiel, plodových plástov a vytváraní nových včelstiev.


Vývoj včely

Vývoj včely prechádza dokonalou premenou. Z vajíčka sa vyliahne larva, ktorá sa po dorastení zakukľuje a z kukly sa vyliahne dospelý hmyz.

V a j í č k o má tvar na koncoch zaoblenej, mierne ohnutej tyčinky. Jeho dĺžka sa pohybuje od 1,34 do 1,84 mm a hrúbka od 0,30 do 0,39 mm. Váži 0,11 - 0,15 mg. Počas roku sa veľkosť a váha vajíčok mení. Na jar a v jeseni kladú matky väčšie vajíčka, v období rastu včelstiev kladú matky veľké množstvo menších vajíčok. Matka položí vajíčko na dno bunky v stojatej polohe. Asi po dvoch hodinách sa začne vajíčko nakláňať. Na tretí deň už leží na dne bunky. Tri dni prebieha vo vajíčku zárodočný vývoj. Vývoj sa môže aj spomaliť. Vývoj urýchľuje zvýšená teplota a znížená ho spomaľuje. Ak teplotu znížime pod 18 °C, vývoj vo vajíčku by sa prerušil a začal by sa opäť po preložení vajíčka do prostredia s teplotou potrebnou pre vývoj. Ochladenie znesú len čerstvé vajíčka odobraté zo včelstva hneď po ich položení do buniek.

L a r v a po vyliahnutí meria 2,0 - 2,6 mm. Je mierne ohnutá a leží na dne bunky v kŕmnej kašičke, ktorú tam umiestnili dojčičky vo chvíli jej liahnutia alebo tesne pred vyliahnutím. Zdravá larva je bielej farby, perleťovo lesklá. Choré alebo zachladnuté larvy sú sfarbené hnedo resp. sivohnedo.
Včely mladušky larvy bohato kŕmia, čo podporuje ich rýchly rast. Za obdobie larválneho vývoja sa zvýši váha larvy robotnice viac ako 1000 ráz a váha larvy matky a trúda viac ako 2000 ráz.

Veľmi rýchly rast lariev umožňuje prijímanie vysokohodnotnej potravy, a to v prvých troch dňoch prijímanie kŕmnej kašičky a od 4. dňa až do zakuklenia prijímanie medu a peľu. Larvy matiek a trúdov prijímajú kŕmnu kašičku cez celé larválne obdobie. Počas rýchleho rastu sa larva zo svojej pokožky 4 razy zvlieka. Larva od vyliahnutia z vajíčka až do 5. dňa leží na dne bunky. Najprv má tvar polmesiačika, neskôr je prstencovite stočená. Od 6. dňa prestáva prijímať potravu a prechádza do štádia vzpriamenej larvy. Včely bunku zaviečkujú. Viečka sú mierne vypuklé, pórovité, vystavené z vosku, do ktorého je primiešaný peľ. Larválne obdobie trvá pri matke 5 dní, pri robotnici 6 dní a pri trúdovi 7 dní.

K u k l a. Larva sa v zaviečkovanej bunke zakukľuje. Pomocou snovacej žľazy vytvára zámotok (kokón, košieľku), ktorý jej nedovoľuje pohyb. Kukla leží v úplnom pokoji, pričom v jej organizme prebiehajú veľké zmeny. Mení sa na dospelý hmyz. D o s p e l ý hmyz. Na 12. deň po zaviečkovaní robotnica prehryzie viečko a vyjde z bunky. Štádium kukly trvá pri matke 8 dní a pri trúdovi 14 dní. Matka

Matka je dokonale vyvinutá samička včely medonosnej. Je väčšia ako robotnica a meria 20 - 25 mm; po vyhliadnutí váži 175 - 240 mg, po oplodnení 225 - 290 mg. Od robotnice sa líši aj tým, že nemá zbieracie ústroje (medový vačok, peľové košíčky), voskotvorné a hltanové žľazy. Matka je schopná klásť robotníčie aj trúdie vajíčka a tým udržovať stav včelstva v rovnováhe. Na prácach v úli sa nezúčastňuje, nie je schopná sa sama živiť, a preto ju kŕmia robotnice. Matka kladie vajíčka na dno buniek. Klásť začína po zimnom slnovrate a kladenie stupňuje do konca leta. Potom začína kladenie vajíčok obmedzovať a ku koncu jesene a v zime nekladie vôbec. Na vrchole vývoja včelstva, tj. v máji až júni, kladie matka denne až 2500 vajíčok, ktoré vážia viac ako sama matka. Ročne matka nakladie okolo 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené aj neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Oplodnené vajíčka kladie do robotníčích a materských buniek, neoplodnené vajíčka do trúdích buniek. Aby matka mohla klásť oplodnené vajíčka, musí sa oplodniť.
Vývoj matky je zo začiatku taký istý ako vývoj robotnice, iba s tým rozdielom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývoja kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny. Oplodnené vajíčko položí matka na dno tzv. materskej bunky, ktorá má polguľaté dno vytvorené na spôsob misky. Materské bunky majú žaluďovitý tvar, sú 20 - 30 cm dlhé a včely ich spravidla zakladajú na okrajoch plástov.

Z vajíčka sa po troch dňoch zárodočného vývoja vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie a za 5 dní zaplní pomerne veľkú materskú bunku. Na konci larválneho vývoja robotnice pridávajú larve ešte veľké množstvo kŕmnej kašičky a potom materskú bunku zaviečkujú. V zaviečkovanej bunke sa larva pomocou snovacích žliaz zakukľuje a kukla sa premieňa na dospelý hmyz. Štádium kukly trvá 8 dní. Matka sa liahne na 16. deň od položenia vajíčka. Hryzadlami vyhryzie na viečku kruhovitý otvor a vychádza z bunky. Hneď po vyliahnutí kŕmičky matku nakŕmia alebo sa sama nacicia sladiny. Ak sú v úli materské bunky, vyhľadá ich a žihadlom v nich usmrtí materský plod. Matku kŕmia včely dojičky kvalitnou kŕmnou kašičkou.
Na 2. - 4. deň po vyliahnutí vyletuje matka na orientačné prelety. Dospieva a stáva sa rujnou. Ak je v nasledujúcich dňoch pekné počasie, spári sa s trúdmi a viac úľ okrem rojenia neopúšťa. Matka začína na tretí deň po oplodnení klásť oplodnené vajíčka, ktoré ukladá do buniek v kruhovitých plochách. Matka žije 3 - 5 rokov. Ku koncu života kladie už menej vajíčok. Keď sa matke spermie vyčerpajú, kladie iba neoplodnené vajíčka. Ak sa včelár alebo samy včely nepostarajú o výmenu takejto matky, včelstvo zanikne. V produktívnom včelárstve nechávame matky len 2 - 3 roky.
Včely stavajú materské bunky vplyvom rozmnožovacieho pudu v čase rojenia alebo pri tichej výmene matky.




Robotnica

Robotnice tvoria vo včelstve najpočetnejšiu skupinu. Sú to pohlavne nedokonale vyvinuté samičky, ktoré sa nemôžu spáriť s trudmi. Ich dĺžka je 12 až 14 mm a vážia okolo 100 mg. Liahnu sa z oplodnených vajíčok v robotníčích bunkách, ktorých býva v priemere 400 na ploche 1 dm² plástu. V čase zimného pokoja býva v úli okolo 10 000 robotníc a v čase hlavnej znášky 30 000 až 40 000 robotníc. Úlohou robotníc je vykonávať všetky práce v úli aj mimo úľa. Robotnice stavajú plásty, donášajú potravu - peľ, nektár, vodu, uskladňujú prinesený peľ a nektár, kŕmia matku i plod, čistia bunky, udržujú poriadok a potrebnú teplotu v úli, donášajú tmel a tmelia v úli.
Robotnica sa liahne z oplodneného vajíčka na 21. deň od jeho položenia do bunky. Vajíčko položené do bunky prekonáva tri dni zárodočný vývoj. V každej bunke je spravidla len jedno vajíčko.
Niekedy nájdeme v bunkách viac vajíčok. Je to najmä pri mladých výkonných matkách, ktoré sú osadené v slabých včelstvách. Matka produkuje také množstvo vajíčok, ktoré by vyžadovalo väčšiu plochu plástov ako môže včelstvo obsadiť a vyhriať, a preto matka kladie do buniek až po 3 - 4 vajíčka. Jedno z nich včely kŕmičky nechávajú a ostatné odstránia.

Viac vajíčok v bunkách pozorujeme aj pri kladení trúdic. Trúdice sú robotnice, ktoré sa kŕmia kŕmnou kašičkou v prípade straty matky, alebo pred rojením. Vplyvom tejto potravy im navrú vaječníky - stávajú sa anatomickými trúdicami. Keď kŕmenie kŕmnou kašičkou trvá dlhšie (pri strate matky), trúdice začnú klásť vajíčka - stávajú sa fyziologickými trúdicami. Vajíčka, ktoré položia takéto trúdice, sú tenšie ako vajíčka od matky, neoplodnené, lebo trúdica sa nemôže spáriť s trúdmi, a trúdice ich položia prevažne na steny buniek. Na 4. deň sa z vajíčok vyliahnu larvy, ktoré včely dojčičky kŕmia v prvých dňoch kŕmnou kašičkou, potom až do zakuklenia dostávajú zmiešanú potravu zloženú z kŕmnej kašičky, medu, peľu a vody. Vplyvom tejto zmeny a prechodom na menej hodnotnú potravu vyvinú sa robotniciam zakrpatené pohlavné orgány a ich vývoj sa v porovnaní s vývojom matky predlžuje. Po 6 dňoch larválneho vývoja včely bunku zaviečkujú a larva sa zakukľuje. V štádiu kukly prebieha premena na dospelý hmyz. Štádium kukly trvá 21 dní. Na 21. deň od položenia vajíčka dospelá včela prehryzie viečko a vyjde z bunky. Po vyhliadnutí sa robotnica nacucia sladiny alebo ju nakŕmia včely kŕmičky a hneď začína pracovať. V prvých troch dňoch je čističkou. Čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka alebo robotnice sladinu a peľ.
Na 4. deň sa mladuška stáva kŕmičkou. Kŕmi štvordňové a staršie larvičky zmiešanou potravou. Šesťdňovej mladuške začnú činnosť hltanové žľazy - mladuška sa stáva dojčičkou. Kŕmnou kašičkou, ktorá sa jej tvorí v hltanových žľazách, kŕmi jednodňové až trojdňové larvičky. Na 12. deň začnú mladuške činnosť voskotvorné žľazy, ktoré má uložené na šupinách bruška. Z mladušky sa stáva staviteľka, ktorá stavia včelie dielo. Na 18. deň sa mladuška stáva strážkyňou. Stráži letáč a robí orientačné prelety. Na 21. deň sa mladuška stáva lietavkou. Nosí vodu, peľ a nektár. Vodu a nektár prináša v medovom vačku uloženom v prednej časti bruška. Peľ prináša v peľových košíčkoch umiestnených na 3. páre nôh. Lietavkou je robotnica až do konca života. V období výdatnej znášky sa deľba práce veľmi mení. Za znáškou vylietajú aj včely mladšie ako 21 dňové. Značná časť mladušiek sa v období znášky zamestnáva tým, že odoberá prinesený nektár u ukladá ho do buniek.
Robotnica hynie v období znášky na 30. - 40. deň po vyliahnutí. V období bez znášky žije dlhšie a robotnice, ktoré sa liahnu v jeseni, žijú 8 - 9 mesiacov. Na dĺžku života včely vplýva výživa a práca.

Keď má včela dosť potravy bohatej na bielkoviny, žije oveľa dlhšie ako normálne. V bežnej včelárskej praxi sa ráta s tým, že 10 000 včiel váži 1 kg. Najťažšie sú mladušky a najľahšie staré upracované lietavky. Včiel vyletujúcich z úľa sa vojde do 1 kg asi 11 000, zatiaľ čo včiel vracajúcich sa z paše asi 9 000. Najťažšie sú včely, ktoré vychádzajú s rojom. Do 1 kg sa ich vojde asi 6 500. Priemerná váha včiel na Slovensku v letnom období je 103,4 mg. Pomer mladušiek ku lietavkám sa v priebehu roka mení. Na jar prevládajú lietavky, v letnom období je pomer asi 1:1 a na jeseň prevládajú mladušky. Na priemerne obsadnutom pláste typu B býva 0,25 kg včiel. V priemernom včelstve je v zime 1,0 kg, v lete 3 - 4 kg včiel.


Trúd

Trúdy majú telo dlhé 15 - 17 mm a vážia okolo 220 mg. Liahnu sa z neoplodnených vajíčok, ktoré matka kladie do trúdích buniek odlišujúcich sa od robotníčích buniek len väčšou veľkosťou. Priemer trúdej bunky je 6,91 mm. Na 1 dm² trúdieho diela býva priemerne 270 trúdích buniek. Neoplodnené matky, prípadne fyziologické trúdice kladú neoplodnené vajíčka do robotníčích buniek. Trúdy z týchto buniek sú menšie a vážia len 138 mg. Trúdy žijú spravidla len v letnom období. Ich počet veľmi kolíše. Vo včelstve ich môže byť niekoľko sto až niekoľko tisíc. Najčastejšie ich býva od 500 do 1500. Na sklonku leta včely vyháňajú trúdy z úľov, takže v zime vo včelstvách trúdy nie sú. Ak niektoré včelstvo predsa trúdy chová, má buď neoplodnenú matku, alebo je osirotené. Tieto trúdy v našich podmienkach neprezimujú. V úli nevykonávajú trúdy nijakú prácu. Samy si nevyhľadávajú potravu, ale sú odkázané na zásoby v úli. trúdy nemajú žihadlo ani zbieracie ústroje. Chýbajú im aj voskotvorné a hltanové žľazy.
Počet trúdov vo včelstve obmedzujeme tým, že zo včelstiev odstraňujeme plásty s trúdimi bunkami. Nebolo by však správne chov trúdov vo včelstvách úplne obmedzovať, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou včelstva v letnom období. Ich prítomnosť vo včelstve priaznivo vplýva na pracovné úsilie robotníc. Počet trúdov znižujeme najmä vo včelstvách s nežiadúcimi vlastnosťami a zvyšujeme vo včelstvách s vynikajúcimi úžitkovými vlastnosťami, aby sme si zlepšili úžitkovú hodnotu včelstiev na včelnici.
Vývojové štádium trúdov trvá 24 dní. Z toho je 3 dni vajíčko, 7 dní larva a 14 dní kukla. Trúdy sa stávajú rujnými na 8. - 13. deň po vyliahnutí. Ich jediným poslaním je oplodniť matku. Za nepriaznivého počasia a pri nedostatku znášky ich včely z úľa odstraňujú. Vyháňanie trúdov možno pozorovať najmä na konci leta, keď sa skončí znáška.

Ak včely v niektorom včelstve v tomto období chovajú trúdy, je to znak, že včelstvo je bez matky alebo má mladú ešte neoplodnenú matku.


Vzájomný vzťah medzi pohlavnými formami vo včelstve

Včelstvo je biologická jednotka pozostávajúca z tisícov jedincov, ktoré navzájom vytvárajú súladný celok.
V z ť a h m a t k y k i n ý m m a t k á m je v zásade nepriateľský. Matka sa snaží ostatné matky, s ktorými príde do styku, usmrtiť. Len zriedka sa stáva, že dve alebo viac matiek žije v jednom včelstve. Je to len dočasný stav, lebo natrvalo zostáva vo včelstve len jedna matka, ostatné z úľa odstráni. Stáva sa, že pri tichej výmene matiek mladá matka už kladie, kým stará matka je ešte niekde na okraji plástu. Ak sa mladá matka za oplodňovacieho letu stratí, včelstvo nie je odsúdené na zánik, pretože matku si môže znovu vychovať.
V z ť a h m a t k y k r o b o t n i c i a m sa prejavuje spoluprácou. Dokiaľ matka vykonáva normálne svoju funkciu, včely sa o ňu starajú. Ak pre chorobu, starobu alebo telesnú chybu nie je schopná ďalej plniť svoje poslanie, resp. nepodáva uspokojivý výkon, včely založia materské bunky a vychovajú si novú matku a starú z úľa odstránia. Včely stratu matky veľmi rýchlo zbadajú. Matka vylučuje tzv. materskú látku, ktorú včely olizujú a tak vnímajú prítomnosť matky v úli. Keď sa matka stratí, materská látka v úli nie je. V úli nastane rozruch, ktorý trvá dosiaľ, kým si včelstvo nezaloží materské bunky.
V z ť a h m a t k y k t r ú d o m je v úli celkom ľahostajný. Trúdy sa tam o matku nestarajú, i keď nie je oplodnená. Pri výlete z úľa vyhľadávajú neoplodnené matky vo vzdušnom priestore a oplodňujú ich.
V z ť a h r o b o t n í c k t r ú d o m je dobrý, dokiaľ sú trúdy v úli potrebné a dokiaľ je dosť potravy. V opačnom prípade robotnice trúdy z úľa odstraňujú.
V z á j o m n ý v z ť a h r o b o t n í c. Každá včela pociťuje svoju príslušnosť k určitému včelstvu. Keď sa v niektorých prípadoch stratí od svojho včelstva, snaží sa najprv priniesť sladinu a potom sa votrieť do susedného úľa. Tento poznatok treba využiť pri spájaní včelstiev. Vždy treba spájať včelstvá nacucané sladinou. Včelstvo prijíma mladušky ochotnejšie ako lietavky. Mladušky sa dostávajú do cudzích včelstiev bez ťažkostí.