Kvety má dvojaké - samčie jahňady sú zlatožlté, samičie červené a drobné; rozkvitajú v marci až apríli. Plody dozrievajú v septembri až októbri.
Rastie skoro po celej Európe, v nížinách i podhorskom vegetačnom pásme. Pestuje sa v rôznych vyšľachtených odrodách.
Predmetom zberu je list, kôra a oriešky, z ktorých sa lisuje olej. List obsahuje najmä triesloviny, silicu a flavonoidy, kôra takisto, okrem toho flobafény, živicovité kyseliny a fytosteroly. Vysýchavý olej obsahuje predovšetkým acylglyceroly kyseliny olejovej.
List možno uplatniť ako mierne adstringens pri kataroch tráviacich ústrojov, prípadne ako prísadu do čajovýn najrozličnejších typov. Ľudove sa používajú externe pri kŕčových žilách a hemoroidoch.
Kedysi sa na jar zbierali a sušili jahňady; v čase hladu sa miešali s ovsenou múkou a piekli sa z nich posúchy ap.


Mak siaty
Papaver somniferum





Jednoročná bylina vysoká asi 30-150 cm. Byľ je priama, listy predĺžene vajcovité, zúbkaté, kvety s priemerom až 10 cm. Kvitne v júni až auguste. Plody sú tobolky s mnohými semenami.
Bylina pochádzajúca z Blízkeho východu. V krajinách mierneho pásma sveta sa pestuje pre semená ( na potravinárske účely ). V teplých oblastiach Ázie i Európy sa z nej získava ópium ( je to vlastne sušina mliečnej šťavy vytekajúcej z narezaných nezrelých toboliek ).
Surové ópium obsahuje predovšetkým alkaloidy ( doposiaľ sa ich izolovalo asi 50 ). V terapii sa priamo nepoužíva. Priemyselne sa však upravuje na konštantný obsah alkaloidov a potom tvorí zložku analgetík, narkotík, sedatív, antibechík, antidiaroík alebo antispazmotík, ktoré podliehajú osobitnej evidencii a kontrole, lebo ópium je návyková látka.
Hlavnými alkaloidmi sú morfín, narkotín, kodeín, papaverín, tebaín a narceín. Morfín je najsilnejšie rastlinné analgetikum; tlmí aj dychové centrum. Získava sa aj z vyprázdnených zrelých toboliek maku. Narkotín a kodeín tlmí centrum pre kašeľ, papaverín potláča kŕče.


Mak vlčí
Papaver rhoeas





Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. Byľ má pokrytú odstávajúcimi štetinkami, listy so zúbkatým okrajom. Na báze korunných lupienkov je čierna škvrna. Kvitne v máji až júli. Plody sú lysé tobolky. Bylina po zranení roní biele mlieko.
Bylina rozšírená na poliach, násypoch, lúkach a v priekopách. Uprednostňuje teplejšie stanovištia. Na rovnakých miestach zriedkavejšie rastie mak štetinatý (Papaver strigosum) a mak pochybný (Papaver dubium). Tieto druhy sa od maku vlčieho odlišujú buď pritisnuto štetinatými kvetnými stopkami, alebo tvarom listov a guľatými plodmi.