Rastliny (Mak siaty, Dub letný, Fialka trojfarebna, Fialka voňavá, Chmeľ obyčajný, Lastovičník väčší, Lieska obyčajná, Mak vlčí )

Dub letný
Quercus robur





Strom vysoký 20-40 cm. Listy má striedavé, perovito laločnaté. Samičie kvety dozrievajú na stopkaté žalude. Kvitne v máji.
Podobný i farmaceuticky rovnocenný je dub zimný so sediacimi žaluďmi (kvitne v apríli až máji). Oba druhy sú v Európe hojne rozšírené (u nás najmä v teplejších oblastiach). Obľubujú hlboké vlhkejšie pôdy.
Zberá sa mladá (tzv. zrkadlová) kôra a žalude, niekedy aj listy. Najdôležitejšie obsahové látky kôry tvoria triesloviny (kadechíny i kyselina elagová) a tzv. pseudotriesloviny. Droga obsahuje i flavonoidy, triterpény, flobafény a živicu. V žaluďoch je najmä kvercit, škrob, triesloviny, cukry a olej, v listoch triesloviny a flavonoidy.

Fialka trojfarebná
Viola tricolor





Jednoročná alebo trváca bylina s trojhrannou dutou byľou, vysoká zväčša 10-20 cm. Listy sú stopkaté, vajcovito kopijovité, na okraji vrúbkované. Kvety sú zvyčasne trojfarebné (prevláda svetložltá a svetlofialová). Kvitne od apríla do októbra.
Druh je hojne rozšírený v miernom pásme celej Eurázie. Rastie na lúkach, kamenistých stráňach, prícestiach a rúbaniskách. Uprednostňuje trochu kyslú pôdu.
Zberá sa kvitnúca vňať. Hlavné obsahové látky tvoria flavonoidy (najmä rutín), antokyany, karotenoidy, saponíny, silica a salycilan metylnatý.
Droga má dokázaný priaznivý vplyv na liečenie ekzémov, vyrážok a iných kožných defektov, taktiež pri poškodení pokožky rőntgenovým ožarovaním.


Fialka voňavá
Viola odorata





Z krátkeho podzemka vyrastajú nevysoké nadzemné výbežky s ružicami dlhostopkatých srdcovitých až obličkovytých listov. Hranaté kvetné stopky sú zakončené jediným ovisnutým a voňavým kvetom s dlhou ostrohou. Kvitne v marci až apríli, niekedy po druhý raz ešte aj v auguste až septembri.
Rozšírená po celej Európe, od nížin po horský stupeň. Obľubuje pôdy s dostatkom živín a trochou dusíka. Často sa i pestuje.
Oficiálna medicína niekedy používa podzemok, ktorý obsahuje najmä saponíny, glykozidy a emeticky účinnú látku. Droga má mierny sekretolytický účinok. Odvar z nej sa užíva po lyžiciach pri všetkých formách bronchitíd.
List obsahuje saponíny, sliz a silicu s odoratínom, ktorý znižuje krvný tlak.
Najčastejšie sa zberajú kvety obsahujúce hlavne vonnú silicu, farbivá a sliz. Často sa z nich robí sirup proti kašľu a nespavosti.
Kvet sa kedysi kandizoval na cukríky proti kašľu.

Chmeľ obyčajný
Humulus lupulus





Dvojdomá ovíjavá liana s byľou dlhou 2-8 m.

Listy sú stopkaté, protistojné, s pílkovitým okrajom. Samčie tyčinkové kvety sú v koncových metlinách alebo vyrastajú z listových pazúch, samičie tvoria šišticu s bledozelenými šupinami. Na šupinách šištíc, okvetných lístkoch i plodoch sa tvoria žliazky, ktoré po dozretí opadávajú v podobe žltého prášku (lupulín). Kvitne v máji až júli, plody dozrievajú v auguste až septembri.
Rastie divo v lužných lesoch a pobrežných krovinách. Potrebuje priepustné humózne pôdy s dostatkom vápna.
Zberajú sa šištice a lupulín. Šištice obsahujú najmä silicu, zmes živíc, flavonoidy, triesloviny, triterpény, cholín a puríny, lupulín okrem silice a živice aj vosky.
Šištice sú spoľahlivé sedatívum, stomachikum, antiseptikum a anafrodiziakum. Ako sedatívum sa kombinuje napr. s koreňom valeriány, listom medovky alebo mäty, vňaťou ľubovníka či plodmi hlohu, ako antiseptikum najmä s trieslovinovými drogami.
Chmeľ u citlivejších ľudí (predovšetkým žien) niekedy vyvoláva alergické prejavy - kožné a očné zápaly, vyrážky, vracanie, spomalenie dychu ap.

Lastovičník väčší
Chelidonium majus





Trváca bylina vysoká 30-100 cm; po zranení roní pomarančovožlté mlieko. Byľ je priama, v hornej polovici rozkonárená, listy nepárno perovito zložené, kvety jednotlivé alebo zoskupené do chudobných okolíkov. Kvitne v apríli až októbri.
Rastie v celej Európe, od nížin až po horský stupeň, najmä na vlhkejších tienistých miestach lesov, ale aj na lesných čistinkách, poliach, rumoviskách a v okolí domov. Obľubuje čerstvé humózne pôdy s dostatkom dusíka.
Farmaceuticky sa využíva kvitnúca vňať a korene. Drogy slúžia iba na izoláciu a ďalšie spracovanie obsahových látok. Ich samoliečiteľské použitie je pre značnú jedovatosť nebezpečné. Šťava vytekajúca z rastliny leptá očnú rohovku i sliznicu.
Rastlina obsahuje variabilnú zmes rôznych alkaloidov, najmä chelidonín, sanguninarín, protopín, flavonoidy, silicu, amíny (napr. histamín a tyramín), kyselinuchelidónovú a saponíny. Ich farmakodynamické pôsobenie je veľmi zložité. Niektoré alkaloidy majú dvojaký účinok, napr.chelidonín zabraňuje u zvierat bunkovému deleniu. Korene slúžia iba na izoláciu alkaloidov.
Lieska obyčajná
Corylus avellana





Ker, zriedkavejšie strom vysoký asi 4 m. Kôru má hladkú, lesklú, sivú alebo červenkastú, mladé konáre sprvu žľaznato chlpaté, neskôr lysé. Listy sú striedavé, krátko stopkaté, obrátene vajcovité, s bázou srdcovito vykrojenou, končisté, okraj majú dvojito pílkovitý. Prílistky sú malé, úzke, opadavé.

Kvety má dvojaké - samčie jahňady sú zlatožlté, samičie červené a drobné; rozkvitajú v marci až apríli. Plody dozrievajú v septembri až októbri.
Rastie skoro po celej Európe, v nížinách i podhorskom vegetačnom pásme. Pestuje sa v rôznych vyšľachtených odrodách.
Predmetom zberu je list, kôra a oriešky, z ktorých sa lisuje olej. List obsahuje najmä triesloviny, silicu a flavonoidy, kôra takisto, okrem toho flobafény, živicovité kyseliny a fytosteroly. Vysýchavý olej obsahuje predovšetkým acylglyceroly kyseliny olejovej.
List možno uplatniť ako mierne adstringens pri kataroch tráviacich ústrojov, prípadne ako prísadu do čajovýn najrozličnejších typov. Ľudove sa používajú externe pri kŕčových žilách a hemoroidoch.
Kedysi sa na jar zbierali a sušili jahňady; v čase hladu sa miešali s ovsenou múkou a piekli sa z nich posúchy ap.


Mak siaty
Papaver somniferum





Jednoročná bylina vysoká asi 30-150 cm. Byľ je priama, listy predĺžene vajcovité, zúbkaté, kvety s priemerom až 10 cm. Kvitne v júni až auguste. Plody sú tobolky s mnohými semenami.
Bylina pochádzajúca z Blízkeho východu. V krajinách mierneho pásma sveta sa pestuje pre semená ( na potravinárske účely ). V teplých oblastiach Ázie i Európy sa z nej získava ópium ( je to vlastne sušina mliečnej šťavy vytekajúcej z narezaných nezrelých toboliek ).
Surové ópium obsahuje predovšetkým alkaloidy ( doposiaľ sa ich izolovalo asi 50 ). V terapii sa priamo nepoužíva. Priemyselne sa však upravuje na konštantný obsah alkaloidov a potom tvorí zložku analgetík, narkotík, sedatív, antibechík, antidiaroík alebo antispazmotík, ktoré podliehajú osobitnej evidencii a kontrole, lebo ópium je návyková látka.
Hlavnými alkaloidmi sú morfín, narkotín, kodeín, papaverín, tebaín a narceín. Morfín je najsilnejšie rastlinné analgetikum; tlmí aj dychové centrum. Získava sa aj z vyprázdnených zrelých toboliek maku. Narkotín a kodeín tlmí centrum pre kašeľ, papaverín potláča kŕče.


Mak vlčí
Papaver rhoeas





Jednoročná bylina vysoká 30-80 cm. Byľ má pokrytú odstávajúcimi štetinkami, listy so zúbkatým okrajom. Na báze korunných lupienkov je čierna škvrna. Kvitne v máji až júli. Plody sú lysé tobolky. Bylina po zranení roní biele mlieko.
Bylina rozšírená na poliach, násypoch, lúkach a v priekopách. Uprednostňuje teplejšie stanovištia. Na rovnakých miestach zriedkavejšie rastie mak štetinatý (Papaver strigosum) a mak pochybný (Papaver dubium). Tieto druhy sa od maku vlčieho odlišujú buď pritisnuto štetinatými kvetnými stopkami, alebo tvarom listov a guľatými plodmi.

Zberajú sa iba korunné lupienky, ktoré obsahujú malé množstvo alkaloidu, antokyány, slizovité látky a rozličné glykozidy.
Droga sa uplatňuje ako slabé antibechikum i protektívum. Do čajovín proti kašľu sa miešajú napr. s plodmi fenikla, koreňom kostihoja, kvetom slezu a listom podbeľa. V kombinácii s listom medovky, koreňom valeriány a kvetom hlohu či myšieho chvosta občas slúžia aj ako sedatívum. Pre ľudové liečiteľstvo droga nemá väčší význam. Vo viacerých krajinách sa však spracúva priemyselne, vo farmaceutických podnikoch.