Hlavnou oblasťou rozšírenia je stredná Európa, najmä jej juh, Stredomorie a smerom na východ mierna oblasť Sibíri až po Japonsko.

Výskyt: Veľmi rozdielny: niekedy je zriedkavá alebo chýba, inokedy sa zasa vyskytuje masovo.

Bionómia: Tak ako pri väčšine lienok, zimujú dospelé na zemi alebo v dutinách stromov.

Potrava: Rôzne druhy vošiek.


Psyllobora vigintiduopunctata Lienka múčnatá

Znaky: Meria skoro 0,5 cm. Veľmi ľahko ju poznáme podľa 22 malých čiernych bodiek na svietivožltých krovkách a štíte.

Biotop: Uprednostňuje teplé, slnkom vysvietené okraje lesov, ciest, pustatiny a podobné miesta s úspornou vegetáciou. Stúpa od nížin až asi do 1 000 m n.m.

Rozšírenie: Európa, celkové rozšírenie siaha až hlboko do Ázie.

Výskyt: Pravidelný, na vhodných biotopoch niekedy veľmi hojný.

Bionómia: Ako lienka sedembodková.

Potrava: Lienka múčnatková je špecializovaná na múčnatky.

Poznámka: Medzi lienkami, v zásade voškožravými, existujú ešte aj ďalší špecializovaný požierači: napr. Stethorus punctillum, veľmi drobná lienka, sa prednostne živí obávaným škodcom roztočcom chmeľovým ( Tetranychus urticae ). Meloe proscarabaeus Májka obyčajná

Znaky: Meria 1-3,5 cm. Samček je vždy výrazne menší, len o málo dlhší ako 1 cm. Samička je nápadná vďaka enormne zväčšenému brušku. Májky obyčajné sú celé modročierne.

Biotop: Kvetné lúky, najmä v nížinách.

Rozšírenie: Európa.

Výskyt: Rozdielny, nikde nie početný.

Bionómia: Samička produkuje nezvyčajne veľa vajíčok, okolo 2000 - 4000 kusov, len málo z nich však dosiahne štádium dospelosti, pretože larvy musia prejsť veľmi komplikovaným procesom. Malá larva v prvom štádiu má na chodidle tri pazúrkovité útvary (preto sa týmto larvičkám hovorí aj triungulíny), ktorými sa pevne zachytí na kožúšku divej včely. Nechá včelu, aby ju doniesla najprv do včelieho hniezda, kde sa spočiatku živí včelími vajíčkami, neskôr - zmenená na beznohého červíka - medom. Po zvliekaní opúšťa včelí úľ, po dvoch ďalších zvliekaniach sa zakuklí.