Lienky a májka

Hippodamia tredecimpunctata (Lienka trinásťbodková)


Znaky: Meria do 0,7 cm. Meno dostala podľa 13 čiernych bodiek, ktoré má na červených krovkách. Štít má svetlý s čiernou kresbou. Lienka trinásťbodková sa vyznačuje veľkou variabilitou sfarbenia a kresby, môže byť celá červená alebo celá čierna, posledný variant je však zriedkavý.

Biotop: Na suchých a vlhkých lúkach, prednostne sa tieto lienky zdržiavajú na ježohlave, ostrici, sitine alebo trsti, najčastejšie v nížinách a pahorkatinách.

Rozšírenie: Európa, na východe až na Sibír.

Výskyt: Nie zriedkavý, ale vzhľadom na špeciálne nároky na biotop nie všade.

Bionóma: Mladé chrobáky prezimujú, na jar vyliezajú medzi prvými. Najviac lienok trinásťbodkových možno nájsť v neskorom lete, keď sa ukončí vývin novej generácie.

Potrava: Vošky, ktoré žijú na ostriciach a sitinách, ale aj na rôznych trávach a vŕbach.


Anatis occellata Lienka veľká

Znaky: S telom veľkosti 1 cm patrí lienka veľká k najväčším druhom čeľade lienkovitých (Coccinellidae). Podobne ako iné lienky, aj ona má čierne bodky na červenohnedom podklade; svetlo orámované bodky pôsobia dojmom očí. Pretože však svetlá obruba očí môže chýbať, býva ich výzor veľmi rôznorodý. Štít vždy čierno-žltý.

Biotop: Len ihličnaté lesy, ale aj pod ihličnatými stromami v záhradách alebo v parkoch. Od nížin až po veľhory.

Rozšírenie: Európa, Ázia a Amerika.

Výskyt: Pravidelný, niekedy hojný.

Bionómia: Zo svojich zimných príbytkov pod ihličnatou podstielkou sa lienky veľké vynoria už skoro na jar. Larvy majú sivú základnú farbu a čierno-žlté škvrny.

Potrava: Larvy sú - tak ako dospelé jedince - dravé, lovia rôzne vošky.

Poznámka: Lienka veľká je veľmi užitočným pomocníkom lesníkov v boji s rôznymi druhmi vošiek.

Calvia decemguttata Lienka

Znaky: Meria 0,6-0,7 cm. Žlté bodky na kávovohnedých krovkách nemôžu slúžiť ako určovací znak, pretože v strednej Európe existuje celý rad podobných druhov, ktoré sú si veľmi blízko príbuzné. Lienku Calviu decemguttata a napr. lienku štrnásťbodkovú dokáže rozlíšiť len špecialista, ktorý pozná rad jednoznačných určovacích znakov.
Biotop: Ako vlhkomilný druh nájdeme túto lienku na okrajoch potokov, na vlhkých lúkach a mokradiach.

Rozšírenie: V Európe sa nevyskytuje všade, chýba na chladnom severe.

Hlavnou oblasťou rozšírenia je stredná Európa, najmä jej juh, Stredomorie a smerom na východ mierna oblasť Sibíri až po Japonsko.

Výskyt: Veľmi rozdielny: niekedy je zriedkavá alebo chýba, inokedy sa zasa vyskytuje masovo.

Bionómia: Tak ako pri väčšine lienok, zimujú dospelé na zemi alebo v dutinách stromov.

Potrava: Rôzne druhy vošiek.


Psyllobora vigintiduopunctata Lienka múčnatá

Znaky: Meria skoro 0,5 cm. Veľmi ľahko ju poznáme podľa 22 malých čiernych bodiek na svietivožltých krovkách a štíte.

Biotop: Uprednostňuje teplé, slnkom vysvietené okraje lesov, ciest, pustatiny a podobné miesta s úspornou vegetáciou. Stúpa od nížin až asi do 1 000 m n.m.

Rozšírenie: Európa, celkové rozšírenie siaha až hlboko do Ázie.

Výskyt: Pravidelný, na vhodných biotopoch niekedy veľmi hojný.

Bionómia: Ako lienka sedembodková.

Potrava: Lienka múčnatková je špecializovaná na múčnatky.

Poznámka: Medzi lienkami, v zásade voškožravými, existujú ešte aj ďalší špecializovaný požierači: napr. Stethorus punctillum, veľmi drobná lienka, sa prednostne živí obávaným škodcom roztočcom chmeľovým ( Tetranychus urticae ). Meloe proscarabaeus Májka obyčajná

Znaky: Meria 1-3,5 cm. Samček je vždy výrazne menší, len o málo dlhší ako 1 cm. Samička je nápadná vďaka enormne zväčšenému brušku. Májky obyčajné sú celé modročierne.

Biotop: Kvetné lúky, najmä v nížinách.

Rozšírenie: Európa.

Výskyt: Rozdielny, nikde nie početný.

Bionómia: Samička produkuje nezvyčajne veľa vajíčok, okolo 2000 - 4000 kusov, len málo z nich však dosiahne štádium dospelosti, pretože larvy musia prejsť veľmi komplikovaným procesom. Malá larva v prvom štádiu má na chodidle tri pazúrkovité útvary (preto sa týmto larvičkám hovorí aj triungulíny), ktorými sa pevne zachytí na kožúšku divej včely. Nechá včelu, aby ju doniesla najprv do včelieho hniezda, kde sa spočiatku živí včelími vajíčkami, neskôr - zmenená na beznohého červíka - medom. Po zvliekaní opúšťa včelí úľ, po dvoch ďalších zvliekaniach sa zakuklí.