Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Osteoporóza

1. Úvod

Osteoporóza patrí k najčastejším ochoreniam populácie. Táto choroba predstavuje nielen závažné ochorenie pre človeka, ale aj celospoločenský problém. Pacient postihnutý osteoporózou je dlhodobo práceneschopný a často býva odkázaný na pomoc druhých osôb. Nezriedka mu hrozia trvalé následky – najmä zníženie pohyblivosti a bolesti pohybového aparátu. Sociálnym následkom ochorenia je potom čiastočná alebo trvalá invalidita. Ak úbytok kostnej hmoty dosiahne určitú rizikovú hranicu, dochádza k osteoporotickým zlomeninám. Osteoporóza – ľudovo nazývaná odvápnenie kostí – je úbytok kostného tkaniva, ktorý mení mikroštruktúru kostí. Preriedená kosť sa stane menej odolnou voči mechanickému vplyvu – tlaku, ťahu, šmyku a krúteniu. Klesá jej pevnosť a pružnosť, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko zlomenín. Ťažkosti, ktoré privedú človeka postihnutého osteoporózou k lekárovi, majú všeobecný charakter. Sú to bolesti chrbta a dhých kostí, svalová slabosť, zlomenina neúmerná sile úrazu. Pacient však môže prísť aj s takzvanou samovoľnou zlomeninou, pri ktorej sa žiaden úrazový mechanizmus nepodarí objaviť. Takéto zlomeniny sa vyskytujú najviac v oblasti stavcov chrbtice, stehennej kosti a kostiach predlaktia. Samovoľné zlomeniny stavcov môžu byť bezbolestné, častejšie sú však sprevádzané výraznými bolesťami chrbta, ktoré si vyžadujú silné lieky utišujúce bolesť. Chrbát sa zaobľuje, pacient sa nedokáže vzpriamiť, znižuje sa jeho telesná výška. Nebezpečné sú predovšetkým zlomeniny stehennej kosti, pretože ich následkom býva podstatné obmedzenie pohyblivosti, a tým aj sebestačnosti postihnutého. Liečba osteoporotických zlomenín musí byť komlexná a vykonávajú ju viacerí špecialisti – traumatológ, ortopéd, osteológ a rehabilitačný lekár.

2. Vznik osteoporózy

Tkanivo kostí podlieha ustavičnej prestavbe, ktorú majú na starosti dve skupiny buniek. Prvú takúto skupinu predstavujú bunky, ktoré odbúravajú staré kostné tkanivo a odborne sa nazývajú osteoklasty. Druhú skupinu tvoria osteoblasty, ktoré vytvárajú nové kostné tkanivo. Základnou stavebnou hmotou kostí je vápnik. Činnosť oboch skupín buniek je u zdravého človeka približne do 35. roku veku života v rovnováhe. To znamená, že rovnaké množstvo odbúranej starej kosti sa doplní novovytvorenou zdravou kosťou. Vo vyššom veku však začne prevažovať odbúravanie kostí nad novotvorbou a kosť sa stáva redšou. U žien klesne hustota kostného tkaniva za desať rokov priemerne o 10 %, u mužov o 3 %.

Osteoporózou sú teda ohrozené najmä ženy. Kritickým obdobím pre rozvoj osteoporózy u žien je obdobie menopauzy – prechodu. Následkom straty ženských hormónov sa u niektorých žien vápnik doslova vylieva z kostí.
Pokiaľ odvápnenie kostí vzniká ako následok iného závažného ochorenia, hovoríme o takzvanej druhotnej osteoporóze. Takýmito ochoreniami býva porušená činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, ochorenia tráviaceho systému, obličiek, niektoré nádorové ochorenia, genetické ochorenia spojivového tkaniva, dlhodobý pobyt na lôžku a niektoré dlhodobo podávané lieky, najmä hormonálneho charakteru. Samozrejme, že pacienti tieto lieky musia užívať, ale zároveň treba začať liečbu, ktorá ochráni kosti pred odvápnením. Ak nie je známa príčina odvápnenia kostí, nazývame ju primárnou – prvotnou. Pravdepodobne vzniká na základe vrodenej danosti.

3. Úloha vápnika

Základnou stavebnou jednotkou kostí je vápnik. Telo človeka však potrebuje vápnik aj na fungovanie iných životne dôležitých dejov. Je potrebný na prácu svalov, nervov, na prenos informácií z mimobunkového priestoru do buniek, sprostredkúva účinky hormónov, je potrebný na normálnu zrážanlivosť krvi a správnu obranyschopnosť organizmu. Keby sa tieto mechanizmy poškodili, človek by vážne ochorel alebo zomrel. Preto je mimoriadne dôležitá stabilná normálna hladina vápnika v krvi. Jej prudké zvýšenie alebo zníženie ohrozuje život človeka. V procese udržiavania stabilnej hladiny vápnika v krvi hrá kosť ako zásobáreň tohto minerálu významnú úlohu. Pre organizmus je kosť menej dôležitá než napríklad normálne zrážanie krvi. Preto ak je vápnika v krvi nedostatok, organizmus si ho vezme z kosti. Okrem toho existujú situácie v živote človeka, ktoré prirodzene vyžadujú vysoký príjem vápnika. Je to tehotenstvo a dojčenie a dlhodobo zvýšená telesná námaha.

Hladinu vápnika, jeho ukladanie do kostí a aj jeho odbúravanie z kostí regulujú hormóny a vitamín D. Sú to hormóny štítnej žľazy a prištítnych teliesok a ženské a mužské pohlavné orgány. Vyhovujúce hladiny v organizme udržiavajú aj obličky a črevo. Ak je vápnika prebytok, vylučujú ho. Osteoporózou sú ohrozené najmä ženy. Nie každá zo žien však osteoporózu zákonite dostane. Na rednutie kostí sú náchylné najmä tie ženy, u ktorých bol nástup menštuácie oneskorený – v štrnástom až v šestnástom roku. K ohrozeným patria aj ženy, ktoré nerodili, ktoré majú predčasnú menopauzu pred 45. rokom veku a u ktorých sa operačne odstránili vaječníky.

Rednutím kostí sú naďalej viac ohrození jedinci so štíhlou postavou, blond vlasmi a bledou pokožkou a tí, ktorým od detstva chýba v potrave dostatočný prísun vápnika a vitamínu D. Ľudia, ktorí konzumujú veľa čiernej kávy, alkoholu a fajčia veľa cigariet, trpia osteoporózou častejšie než populácia bez týchto zlozvykov. Malá telesná aktivita, sedavý spôsob života a vyhýbanie sa slnku prispieva k osteoporóze rovnako ako nevyvážená strava s prevahou živočíšnych bielkovín. 4. Denná spotreba vápnika

Na vývoj zdravej kosti je potrebný dostatočný prísun vápnika a pravidelný pohybový režim v detstve, dospievaní aj dospelosti. Ak mal človek nedostatok vápnika v strave alebo málo pohybu v detstve či dospievaní, nevytvoril si dostatočné množstvo kostnej hmoty. Vplyvom prirodzeného odvápňovania po 35. roku života sa u neho kosť neúmerne stenší. Človek prijíma vápnik v bežnej potrave bez mliečnych výrobkov asi 400 až 500 mg denne a v mlieku a mliečnych výrobkoch zvyšok. Pritom v jednom litri mlieka alebo jogurtu je asi 1000 mg až 1200 mg vápnika, v 100 g tvrdého syra asi 80 až 90 g vápnika. Denná potreba vápnika u zdravých ľudí závisí najmä od veku a pohlavia. Pre základnú orientáciu a prehľad je v tabuľke č.1 uvedená denná potreba vápnika v jednotlivých vekových skupinách.

Osoby Potreba vápnika
Dojčatá do 6 mesiacov 400 mg
Dojčatá od 6 mesiacov do 1 roka 600 mg
Deti od 1 do 5 rokov 800 mg
Deti od 6 do 10 rokov 800 až 1200 mg
Vek od 11 do 24 rokov 1200 až 1500 mg
Muži od 25 do 65 rokov 1000 mg
Muži nad 65 rokov 1500 mg
Ženy od 25 do 50 rokov 1000 mg
Ženy nad 50 rokov ( po menopauze ) s HTS 1000 mg
Ženy nad 50 rokov ( po menopauze ) bez HTS 1500 mg
Ženy nad 65 rokov 1500 mg
Tehotné a dojčiace ženy 1200 až 1500 mg
HTS = hormonálna substitučná terapia

Z potravín obsahujúcich vápnik na prvom mieste stojí mlieko a mliečne výrobky. Vápnik sa nachádza aj v paprike, uhorkách, rajčinách, šampiónoch, karfiole, špargli, červenej repe, šaláte, ružičkovom keli a mrkve. Viac vápnika je v bielej fazuli, špenáte a kučeravom keli, ale tiež v cesnaku, kalerábe, zeleri, rebarbore a kapuste. Vápnik sa nachádza aj v bilinkách, ktoré si na veľké potešenie odborníkov v stravovaní nachádzajú čoraz väčší priestor v slovenskej kuchyni. K zásobárňam vápnika patrí bazalka, kôpor, majorán, estragón, rozmarín, tymian a šalvia.

Treba si uvedomiť, že dostatočné dávky vápnika treba prijímať každý deň počas celého života. Toto pravidlo je dôležité najmä pre staršie osoby.

Dôležité poznanie posledných klinických štúdií hovorí, že dostatočné podávanie vápnika a vitamínu D zlepší už rozvinutú osteoporózu alebo predíde jej vzniku aj vo vyššom a vysokom veku, a preto na začiatok pozitívnej zmeny stravovacích návykov nie je nikdy neskoro.

Rozumný človek prijíma v strave pravidelne dostatočné množstvo vápnika. Vápnik sa však z čreva do krvného obehu nedostane, ak chýba vitamín D, ktorý je schopný vápnik cez črevnú stenu preniesť. Vitamín D získavame dvoma spôsobmi: výrazná väčšina sa tvorí v pokožke ožiarenej slnkom a malé množstvo získavame potravou. V letných mesiacoch preto stačí denne sa pohybovať na slnku, a vitamínu D máme dostatok. Od septembra do začiatku apríla však slnečné žiarenie neobsahuje zložku UV – B, ktorá je zodpovedná za tvorbu vitamínu D v koži. Preto napríklad zimný pobyt v horách a zimné slnenie žiaden D vitamín v našej koži nevytvorí. Toto je hlavná príčina, prečo naša populácia trpí v zimných mesiacoch nedostatkom vitamínu D. Za jednu z príčin jarnej únavy sa považuje práve nedostatok vitamínu D v organizme v zimných mesiacoch. Preto by si aj zdraví ľudia mali v októbri až marci dopĺňať zásoby vitamínu D užívaním preparátov s týmto vitamínom. Vitamín D sa vyskytuje v potravinách ako sú olejnaté ryby, vajcia, margarín. Je to nevyhnutné najmä u starších ľudí a u tých, ktorí aj počas leta trávia veľa času zavretí v bytoch či kanceláriách. Liečenie osteoporózy sa zameriava na spomalenie alebo zastavenie slabnutia kostí. Ľudia by mali obmedziť fajčenie, pitie alkoholu, lebo cigarety a alkohol zvyšujú vylučovanie vápnika močom. Takisto konzumácia kofeínu by nemala prekročiť 3 – 4 šálky denne, pretože kofeín odplavuje vápnik z krvného riečiska. Ukazuje sa, že denné dávky vápnika a vitamínu D spomaľujú straty minerálov z kostných tkanív, a tým znižujú riziko zlomenín.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk