Všetky pohoria a kotliny na našom území tvoria Karpaty. Z juhu sú slovenské Karpaty lemované Panónskou panvou, ktorá zahŕňa i všetky naše nížiny. Panónsku panvu tvoria rozsiahle poklesnuté kotliny vo vnútri karpatského oblúka:
1. časť Viedenskej kotliny, ktorá zasahuje na naše územie sa nazýva Záhorská nížina s Borskou nížinou a Chvojnickou pahorkatinou,
2. časť Malej dunajskej kotliny- Podunajská nížina s Podunajskou rovinou a Podunajskou pahorkatinou ( Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská),
3. časť Veľkej dunajskej kotliny, ktorá siaha na naše územie- Východoslovenská nížina s Východoslovenskou rovinou a Východoslovenskou pahorkatinou.

Karpaty sa na našom území delia na Západné a Východné. Hranicu medzi nimi tvorí východné úpätie Slanských vrchov a Čergov. Delia sa na pásma, ktoré vznikli postupne geologickým vývojom.
Vonkajšie Západné Karpaty sú budované flyšom. Začínajú Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi. Tam, kde prevládajú odolnejšie pieskovce, tvoria masívne pohoria: Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, najvyššie Oravské Beskydy, Podbeskydská vrchovina, Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Ľubovnianska vrchovina, Čergov a bradlové Pieniny. Od hraníc sú viac vzdialené masívy Kysuckej vrchoviny, Oravskej vrchoviny, Oravskej Magury, Levočských vrchov, Šarišskej vrchoviny a Bachurne.
V mäkšom ílovcovom flyši sa eróziou vytvorili brázdy a doliny, ktoré oddeľujú jednotlivé pohoria. Najvýznamnejšie znížené územia sú: Považské podolie, Jablunkovská, Podbeskydská a Podtatranská brázda, Oravská kotlina a Predhoria Myjavská pahorkatina a Spisško- šarišské medzihorie.
Vnútorné Západné Karpaty tvoria pohoria a kotliny, ktoré spájajú Váh, Hron, Hornád a Ipeľ. Jadrové pohoria sa tiahnú v dvoch pásmach. Prvé pásmo tvoria Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Chočské vrchy a Tatry. Južnejšie pásmo tvoria Tríbeč, Žiar, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Kozie chrbty a Branisko. Medzi pohoriami sú kotliny: Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie.
V strede Slovenska sa rozprestiera masív Slovenského rudohoria, stará kryha Karpát, ktorú tvoria prvohorné a staršie horniny. Slovenský kras, Slovenský raj, a Muránska planina sú budované vápencami.
Po oboch stranách stredného Hrona vystupujú sopečné pohoria Slovenského stredohoria: Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Ostrúžky, Poľana a Javorie. Južne od Javoria sa rozkladá Krupinská planina.