referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Geologický vývoj a stavba Slovenska
Dátum pridania: 31.08.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 133
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
Územie Slovenska zaberajú v väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách.
Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Už v starohorách a v prvohorách sa v geosynklinálnych moriach usadzovali horniny, ktoré boli niekoľkokrát vyvrásnené a premenené na kryštalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Počas varíjskeho vrásnenia koncom prvohôr vznikli magmatické telesá zložené z granodioritov a žúl. Kryštalické bridlice, granodiarily, žuly vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch v jadrových pohoriach. Koncom prvohôr územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v druhohorách usadzovali mocné vrstvy sedimentárnych hornín, najmä vápence, dolomity s sliene. Koncom druhohôr sa tieto horniny alpínskym horotvorným pochodom zarástli, presunuli sa vo forme príkrovov z juhu na sever a vytvorili obal centrálnych Karpát.
Na konci druhohôr na severnom okraji centrálnych Karpát vznikla morská priehlbina, do ktorej sa usadzovali z priľahlej pevniny štrk, piesok a hlina, z ktorých vznikli vrstvy striedajúcich sa zlepencov, pieskovcov a ílovcov- flyš. Tieto horniny boli na rozhraní paleogénu a neogénu zvrásnené, a tak vzniklo flyšové pásmo.
Pri vrásnení flyšu boli z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce a odolné vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii a odolné vápence výrazne vyčnievajú v teréne. Tak vzniklo na severnom okraji centrálnych Karpát úzke bradlové pásmo.
Na obvode flyšových Karpát sa na začiatku neogénu vytvorila ďalšia geosynklinála, v ktorej sa usadzovali štrky, piesky a íly- čelná karpatská predhlbeň, cez ňu sa v ďalšej fáze alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty.
Pri tomto vrásnení na vnútornom okraji Karpát vznikli sopečné pohoria. Vytvorili sa hlboké zlomy, pozdĺž ktorých vystupovala láva na povrch a sopky vyvrhovali sypké materiály
( tufy, tufity).
Na konci neogénu vznikali hlboké zlomy, ktoré rozlámali zarovnaný povrch na kryhy, niektoré z nich sa zdvíhali a vznikli pohoria centrálnych Karpát. Na južnej strane Karpát a medzi jednotlivými pohoriami niektoré kryhy poklesli, vytvorili sa neogénne kotliny, v nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách činnosťou riek, ľadovcov a vetra vznikali štvrtohorné sedimenty, ktoré pokrývajú staršie horniny.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.