podkrušnohorský zlom).

Vznik minerálnych vôd
Minerálne vody v prirodzenom periodickom obehu neodtekajú tak jednoducho a rýchlo ako povrchové vody. Zúčastňujú sa na chemických reakciách v spojení s prostredím, ktorým prechádzajú a kvalitatívne sa menia na iný druh vôd. Genézu minerálnych vôd charakterizujú zložité biochemické procesy.

Zrážková voda sa na každé územie dostáva mračnami a vodnými parami. Už v atmosfére sa začínajú prvé chemické premeny a obohacovanie vody o druhotné chemické zložky, najmä plyny. Väčšina zrážkových vôd odtečie povrchovými vodami alebo sa vyparí, len malá časť prenikne do zemskej kôry. Voda , ktorá vsiakne do hornín a tu vyplní póry, pukliny a trhliny sa nazýva vadózna voda. Vadózna voda sa teda už pri kontakte s atmosférou a pri prechode cez pôdny kryt obohacuje o rôzne minerálne látky a ďalej zostupuje do nižších vrstiev zemskej kôry. Množstvo a druh minerálnych látok závisí od chemického zloženia hornín, od schopnosti vody rozpúšťať horniny a viazať na seba ich zložky a od schopnosti hornín chemické látky uvoľňovať. Dôležité sú však aj hĺbka, teplota vody, dynamické a horninové tlaky, hydraulika prostredia. Okrem vadóznych vôd poznáme aj minerálne vody morského pôvodu. Tie delíme na vody sedimentárne (uzavreté v akumulačných priestoroch usadených hornín) a vody naftového typu - vody vytlačené z morských organizmov. Dodnes nieje možné presne určiť genézu a metamorfózu minerálnych vôd od miesta infiltrácie až po miesto výstupu na povrch zeme. Hydrogeológia si ale s pomocou geochémie vytvára predstavy o možných obehových cestách minerálnych vôd.

Zloženie minerálnych vôd
Najdôležitejšou zložkou minerálnych vôd sú plyny. Ich obsah označujeme ako rozpustený plyn, ktorý vodu nasycuje. Vo vodách sa nachádza aj takzvaný spontánny plyn, ktorý sa prejavuje ako unikajúce bublinky vody. Na Slovensku sa však nachádzajú aj miesta, kde rôzne zväčša jedovaté plyny unikajú zo zeme bez vody. Známe sú vývery plynov, najmä oxidu uhličitého, v okolí Vyšných Ružbách. Tam sa nachádza "jama smrti", kde vták ktorý si sadne ne jej dno zahynie. U nás je však viac oblastí s výverom oxidu uhličitého, ktorý nie je zdraviu škodlivý. Medzi ne patrí aj Korytnica. Vo všetkých druhoch minerálnych vôd sa vyskytujú rôzne plyny od stopových množstiev až po niekoľko tisíc miligramov. Vadózny pôvod majú plyny, ktorých dodávateľom je atmosferický vzduch. Sú to oxid uhličitý, kyslík, uhlík, dusík, kyselina sírovodíková, hélium, argón, radón. Biochemický pôvod majú plyny metánového uhľovodíkového rádu (metán).