Živé lampy (svietiace živočíchy)

Bludičky nad bažinami,záhadné svietiace ryby v moriach alebo vždy vzrušovali ľudskú fantáziu.Bioluminiscencia je bežný prírodný jav.Disponuje ňou 2/3 organizmov v morských hlbinách a slúži svojim nositelom k najrôznejším účelom.Najčastejšie k prilákaniu partnera alebo koristi či naopak k zahnaniu nepriateľa.Každú noc nad mangrovovými močiarmi Bornea sa v korunnách stromov postupne rozsvetcujú a zhasínajú maličké lampičky.Za každou lampičkou sa ukrýva samček svetlušky z rodu Pteroptyx a svetelným orgánom umiestneným na konci tela signalizuje: Hladám samičku.

Svetelná šou v novozelandskej jaskyni Waitomo ma iný cieľ.Milióny svetielok tajuplne sa mihotajúc pod stropom veľkej jaskyne patrí larvám hmyzu Arachnocampa luminosa z radu dvojkrídlových.Schované v malých slizových rúrkach lákajú svojim svetlom korisť.Z Úkrytu spustia až sedemdesiat polmetrových vlákien na ktorých sú ako perly na šnúrke zoradené lepkavé kvapôčky.Drobnýhmyz sa dá zlákať zdanlivo hviezdnou oblohou a beznádejne uviazne v pasci.Larvám potom stačí pritiahnuť si vlákna z chytenou korisťou.

MECHANIZMUS BIOLUMINISCENCIE

Nech je za tým láska alebo inédôvody,živé svetlo mnohých organizmov pomáha prežiť v temných oblastiach,ktoré si zvolili k životu.Svetlo vedia vydávať nielen známe svetlušky, ale i morské hviezdice,ryby,malé riasy alebo niektoré druhy húb.Mechanizmus bioluminiscencie je však rovnaký.Látka nazývaná luciferin reáguje za účasti enzýmu luciferázy s kyslíkom.Pritom sa uvoľňuje energia v podobe svetla.Luciferíny sú vlastne biologickými akumulátormi.Po nabytí vyžarujú svetlo v rôznych farbách,podla stavby buniek,s ktorých sú zložené.Ich účinnosť dosahuje zhruba 98%,to znamená,že prakticky celá použitá energia sa premeni v studené svetlo.Bežné užívané žiarovky dokážu previesť na svetlo len zlomok vloženej energie a plných 95% ide na konto tepelných strát.

SVETLO AKO NÁVNADA

Väčšina svetielkujúcich organizmov žije v hlbinnách morí,hlavne v oblastiach medzi dvesto až tisíc metrov pod hladinou.Paleta farieb sa tam z pravidla obmedzuje na modrú a zelenú,lebo ostatné farby sú vo vodnom prostredí veľmi rýchlo pohlcované.Niektoré ryby nosia svoje svetlo pred sebou.Prvý lúč ich chrbtovej plutvy je totiž silno predĺžený a jeho koniec nesie luminiscenčný orgán,ktorý slúži ako návnada pre ryby.Korisť tak dravvcovi pripláva doslova do úst a vzápetí končí v jeho neobvykle roztiahnutelných vnútornostiach.

MASKOVANIE

Ryby rodu Argyropelecus využívajú svetlo k maskovaniu.Majú svetielkujúce orgány na brušnej strane,takže pri pohlade zo spodu ich telo splýva so svetlým pozadím oblohy.Ich nepriatelia sa pri hľadaní koristi väčšinou dívajú hore a pátrajú po tmavších otieňoch pod hladinou.Iným živočíchom slúžia svetelné efekty k zastrašeniu alebo k zmeteniu nepriateľa. Jeden druh žabernatky,vypadajúci ako krehký rôsolovitý útvar veľkosti futbalovej lopty a žijúci v hĺbkach až 1000 metrov,vypustí pri dotyku celý oblak trblietavo-žiariacich teliesok.Drobná medúza rodu Colobonema uvolní pri napadnutí dokonca časť svojho svietiaceho chápadla.Pokiaľ je nepriateľ zamestnaný jeho pohybmi,stiahne sa medúza pod plášťom tmy do bezpečia.Morská hviezdica Plutonaster notatus žiari v hlbinách mora ako modrozelená neonová reklama.Žiarivé body na konci chápadiel majú zrejme upozorňovať nepriateľa na to,že táto korysť nie je žiadnym chutným sústom.

SYMBIÓZA

Ryba rodu Photoblepharon prečesáva v noci vody Indického oceánu reflektormi umiestnenými pod očami a hladá planktón.Keď sa sama stane prenasledovanou korysťou, metie nepriateľa svetelnými zábleskami.Zúrivo klučkuje, skrýva sa nepriateľovi v tme a znovu sa mu ukazuje na nečakaných miestach.Neustále záblesky a zmeny miesta nakoniec prenasledovateľa unavia a prinútia ho,aby svoje pokusy vzdal.Tento druh ryby však nemá vlastné svetlo.Vo zvláštnych vreckách pod očami má milióny svetielkujúcich baktérií,ktorým na oplátku dodáva výživu a kyslík.K riadeniu svetelných zábleskov slúži akési viečka,ktorými ryba môže striedavo zakrývať a odkrývať svetelný zdroj.Symbióza so svetielkujúcimi baktériami nie je nič neobvyklého.Využívajú ju aj niektoré iné ryby alebo sépie Euprymma scolopes.

OBRANA

Na niektorých miestach je hre svetiel naozaj prekvapujúca.Napríklad v zátoke Mosguito Bay u karibského ostrova Viegues.Ak tam v noci skočíte do vody,rozleje sa okolo vás záhadné svetlo.Môžu za to drobné jednobunkové riasy Pyrodinium bahamense.V jedinom litry vody ich možno napočítať až 190 000.Pri akomkolvek záchveji vysielajú krátke svetelné záblesky,trvajúce asi desatinu sekundy.Ich svetlo môže byť výborný obranný mechanizmus,pred drobnými nepriateľmi,ktorí by si radi na nich pochutili.Keď sa k nim dostanú,riasy ich svojími zábleskami osvetlia a tým ich zviditelnia pred ďalšími nepriateľmi. Vetrelcom tak neostane nič iné,ako zachránenie útekom.

VYUŽITIE

Luminiscencia živočíchov ľuďia využívali v minulosti i v súčastnosti.Rybári na indonéskych ostrovoch Banda používajú svetelných orgánov niektorých rýb ako návnadu k lovu iných rýb. Americký chrobáci Pyrophorus noctilucus vydajú toľko svetla,že pri ňom môžete prečítať noviny.V Mexiku ich poznajú pod menom cucujo a mladé ženy si ich pri zvláštnych sviatkoch pridávajú k ozdobám hlavy,aby imponovali mužom.