Počas obdobia hniezdenia musia rodičia za dostatočným množstvom potravy zalietavať do väčších vzdialeností. Veľkosť loveckého územia sa potom pohybuje v rozpätí od 40 do 200 kilometrov štvorcových. Cicavce lovia sokoly iba zriedkavo, rady si asle pochutia na králikovi.

Dravce, ako napríklad aj sokol sťahovavý, tvoriace vrchol potravinového reťazca, citlivo reagujú na rozličné chemické látky, ktoré prijímajú zároveň s ulovenou potravou. Niektoré pesticídy, napríklad DDT, sa v prírode takmer neodbúravajú a hromadia sa tak v jednotlivých článkoch potravinového reťazca. Sokol sťahovavý je posledným článkom tohto radu, a preto s potravou vstrebáva aj nazhromaždené množstvo jedov. Sokoly väčšinou priamo neuhynú, ale zhubné účinky sa prejavujú na rozmnožovacích schopnostiach vtákov, a tým potom aj na prudkom poklese ich počtu. V poslednom čase došlo k obmedzeniu alebo dokonca celkovému zákazu používania niektorých chemických prostriedkov, čo napomohlo nárastu počtu sokolov sťahovavých.

Sokol sťahovavý je rozšírený všade v Európe, Ázii, severnej i Južnej Amerike, v Afrike a v Austrálii.

V európskych krajinách patrí sokol sťahovavý k obzvlášť chráneným vtákom. Niektoré páry, ktoré zahniezdili v ohrozených oblastiach sú občas strážené dobrovoľnými ochrancami prírody. V Európe žije okolo 5000 hniezdiacich párov.

Pozorovanie v prírode

Najvhodnejším časom na sledovanie sokolov sťahovavých je obdobie hniezdenia – vtedy sa zdržiavajú v okolí svojich hniezdisk. Krúžia vysoko na oblohe a rýchle mávanie krídlami striedajú s krátkym kĺzavým letom. Sú o niečo väčšie než holuby domáce a a medzi samcom a samicou je dosť veľký rozdiel. V letku sú sokoly vďaka svojmu zavalitému telu, dlhým, zašpicateným krídlam a pomerne krátkemu, ku koncu sa zužujúcemu chvostu ľahko rozoznatľné. Mimo obdobia hniezdenia môžeme sokoly pozorovať pri ústiach riek alebo iných vodných plochách, kde lovia bahniaky, alebo kačice. Poplašené vylietavanie týchto vtákov je vždy spoľahlivým znamením, ktoré nás upozorní na prítomnosť tohto vzdušného dravca.

Viete, že …

Počas druhej svetovej vojny boli sokoly sťahovavé systematicky strieľané, pretože ich korisťou sa veľmi často stávali poštové holuby. Práve tie boli využívané na prepravu dôležitých vojenských správ.

Samčeka sokola sťahovavého sokoliari prezývajú „ terčíkom“ pretože je takmer o jednu tretinu menší než samička.

Sokoly sťahovavé patria k veľmi ohrozeným druhom a ich početné stavy sa neustále znižujú. Sokol sťahovavý má veľké oči a veľmi ostrý zrak.