Sokol sťahovavý

(Sokolotvaré) Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)

Rýchlo ako blesk brázdi nebo sokol sťahovavý. Je to silný vták, ktorí medzi dravcami nemá rovnocenného konkurenta. Obýva celú Európu, od nehostinných vrchovín až po skalnaté pobrežia. Sokol sťahovavý patrí k najobratnejším lovcom medzi vtákmi. Tento fakt už oddávna spôsobil, že sokol bol prenasledovaný lovcami a ohrozovaný sokoliarmi, ktorí vyberali vajcia z jeho hniezd. Výsledkom je pokles početných stavov sokola.

Sokoly sťahovavé vyhľadávajú otvorenejšiu krajinu, npríklad rašeliniská, stepi, alebo polopúšte. Tam môžu dokonale využiť svoj ostrý zrak. V strednej Európe sú rozšírené prevažne v hornatejších oblastiach. V zimnom období sokoly prelietavajú k väčším vodným plochám, de lovia čajky. Vedecké meno sokola sťahovavého- peregrinus- pochádza z latinčiny a znamená „cezpoľný“ alebo „pútnik“. Sokola sťahovavého môžeme pozorovať na jeho dlhých cestách na zimoviská a naspäť, pri veľkých jazerách a ústí riek. Na území strednej Európy sú sťahovavé iba mladé sokoly, kým staré vtáky väčšinou zostávajú v blízkosti svojho hniezda.

Sokoly sťahovavé vytvárajú páry na celý život. Hniezdia zvyčajne na vysokých neprístupných útesoch alebo na skalných rímsach. Samec a samica sa často vracajú na rovnaké miesto hniezdenia. To musí byť dostatočne veľké pre tri až štyri mláďatá a zároveň bezpečné a chránené pred šelmami. Sokoly si nestavajú vlastné hniezda a vajcia kladú trebárs len do plytkej vyhĺbeniny na holej zemi alebo do cudzích upravených hniezd. Znášať začínajú už koncom marca a znášku tvoria tri až štyri červenohnedé jarabaté vajíčka. Zahrievanie znášky začína až po znesení posledného vajca. Počas sedenia na vajciach si rodičia zaobstarávajú potravu nezávisle na sebe.

Hlavnou potravou sokola sťahovavého sú rôzne druhy vtákov, od malých spevavcov – ako škovránok poľný, až po holuby hrivnáky a snehule. V zime, keď sa sokoly zdržiavajú pri ústiach riek, lovia najmä čajky, bahniaky alebo kačice. Väčšinu vtákov sokol uloví vo vzduchu. Výnimočne loví vtáky na zemi. Strmhlavým letkom sa vrhá za prenasledovaným vtákom a dlhými pazúrmi sa mu zatne do krku alebo hrudníka. Ostré pazúry sokola prenikajú až k srdcu a do pľúc. Menšiu korisť si odnesie, väčšie vtáky vo vzduchu usmrtí a nechá ich spadnúť na zem, kam k nim potom zostúpi. Priemerne potrebuje sokol sťahovavý asi sto gramov potravy denne. Toto množstvo sa zvyšuje vždy, keď sokol kŕmi a vychováva mláďatá.

Počas obdobia hniezdenia musia rodičia za dostatočným množstvom potravy zalietavať do väčších vzdialeností. Veľkosť loveckého územia sa potom pohybuje v rozpätí od 40 do 200 kilometrov štvorcových. Cicavce lovia sokoly iba zriedkavo, rady si asle pochutia na králikovi.

Dravce, ako napríklad aj sokol sťahovavý, tvoriace vrchol potravinového reťazca, citlivo reagujú na rozličné chemické látky, ktoré prijímajú zároveň s ulovenou potravou. Niektoré pesticídy, napríklad DDT, sa v prírode takmer neodbúravajú a hromadia sa tak v jednotlivých článkoch potravinového reťazca. Sokol sťahovavý je posledným článkom tohto radu, a preto s potravou vstrebáva aj nazhromaždené množstvo jedov. Sokoly väčšinou priamo neuhynú, ale zhubné účinky sa prejavujú na rozmnožovacích schopnostiach vtákov, a tým potom aj na prudkom poklese ich počtu. V poslednom čase došlo k obmedzeniu alebo dokonca celkovému zákazu používania niektorých chemických prostriedkov, čo napomohlo nárastu počtu sokolov sťahovavých.

Sokol sťahovavý je rozšírený všade v Európe, Ázii, severnej i Južnej Amerike, v Afrike a v Austrálii.

V európskych krajinách patrí sokol sťahovavý k obzvlášť chráneným vtákom. Niektoré páry, ktoré zahniezdili v ohrozených oblastiach sú občas strážené dobrovoľnými ochrancami prírody. V Európe žije okolo 5000 hniezdiacich párov.

Pozorovanie v prírode

Najvhodnejším časom na sledovanie sokolov sťahovavých je obdobie hniezdenia – vtedy sa zdržiavajú v okolí svojich hniezdisk. Krúžia vysoko na oblohe a rýchle mávanie krídlami striedajú s krátkym kĺzavým letom. Sú o niečo väčšie než holuby domáce a a medzi samcom a samicou je dosť veľký rozdiel. V letku sú sokoly vďaka svojmu zavalitému telu, dlhým, zašpicateným krídlam a pomerne krátkemu, ku koncu sa zužujúcemu chvostu ľahko rozoznatľné. Mimo obdobia hniezdenia môžeme sokoly pozorovať pri ústiach riek alebo iných vodných plochách, kde lovia bahniaky, alebo kačice. Poplašené vylietavanie týchto vtákov je vždy spoľahlivým znamením, ktoré nás upozorní na prítomnosť tohto vzdušného dravca.

Viete, že …

Počas druhej svetovej vojny boli sokoly sťahovavé systematicky strieľané, pretože ich korisťou sa veľmi často stávali poštové holuby. Práve tie boli využívané na prepravu dôležitých vojenských správ.

Samčeka sokola sťahovavého sokoliari prezývajú „ terčíkom“ pretože je takmer o jednu tretinu menší než samička.

Sokoly sťahovavé patria k veľmi ohrozeným druhom a ich početné stavy sa neustále znižujú. Sokol sťahovavý má veľké oči a veľmi ostrý zrak.

Svoju korisť rozozná aj z výšky 300m.

Kvôli svojim vynikajúcim loveckým schopnostiam boli sokoly často používané na lov. Dnes je sokoliarstvo už iba zábavným športom.

Charakteristické znaky:

Dĺžka tela: 40 – 46 cm
Rozpätie krídel: 92 – 110 cm
Hmotnosť: samce 600 – 750 g, samice 900 – 1300 g

Pohlavná dospelosť: v troch rokoch
Doba hniezdenia: marec až máj
Počet znášok: 1
Veľkosť znášky: 3 – 4 belavé vajíčka s červenohnedými škvrnami
Inkubačná doba: 29 – 42 dní

Správanie: samotár
Potrava: prevažne iné vtáky
Dĺžka života: divoko žijúce sokoly okolo 20 rokov

Príbuzné druhy: Poddruhy sokola sťahovavého sa odlišujú veľkosťou. Najväčšie žijú v arktických oblastiach a najmenšie na území púští a polopúští.