Baktérie

Baktérie (Bacteria) sú heterotrofné a autotrofné prvobunkové prokaryotické organizmy (u fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl, farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy).
Reprezentuju samostatnu liniu vo vyvoji zivych organizmov,fyziologicky su znacne roznorode a obyvaju rozne biotopy (rozlicne typy zivotneho prostredia)
Veda ,ktora sa zaobera studiom bakterii, sa nazyva bakteriologia a je jednou z mikrobiologickych vied.Jej zakladatielia su francuzsky lekar Louis Pasteur a nemecky lekar Robert Koch
Bunka baktérií má na vonkajšej strane bunkovej steny chemicky odlišnú slizovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj bičíky a riasničky, ktoré majú význam pri prichytávaní baktérií na podklad. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo, umožňujúce premenu svetelnej energie slnečného žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu - bakteriochlorofyl. Ním sa baktérie odlišujú od ďalších dvoch oddelení prokaryotických organizmov a od všetkých eukaryotických organizmov.

Z hladiska vonkajsej struktury rozoznavame styri zakladne morfologicke typy: guľovitý tvar majú koky, guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú streptokoky, koky zoskupené do strapca sú stafylokoky, mierne zahnuté bunky sú vibriá, špirálovite stočené sú spirily a spirochéty. Paličkovité baktérie schopné utvárať spóry sa volajú bacily.

Priemerná veľkosť baktérií sa pohybuje okolo 0,3-2,0 mikrometra. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.



Z hladiska vonkajsej struktury su bakterialne bunky ovela jednoduchsie ako ako rastlinne alebo zivocisne bunky.Kazda bakterialna bunka je od vonkajsieho prostredi oddelena pevnou ale pruznou bunkovou stenou. Pod bunkovou stenou je cytoplazmaticka membrana,vnutorny priuestor vyplna cytoplazma.

Vnej sa nachadzaju ribozomy a geneticky material.Geneticky material tvori iba jedna molekula deoxyribonulkeovej kyseliny, ktora je vlastne bakterialnym jadrom ci bakterialnym chromozomom( nukleotidom).Bakterialne jadro nieje od cytoplazmy ohranicene ziadnou membranou,ma kruhovy tvar a je pripojene k vnutornej strane cytoplazmatickej membrane.
Fyziologicka charakteristika bakterii
Podla sposobu ziskavania hlavneho biogenneho prvku uhlika sa delia:
1. autotrofne bakterie-primarnym zdrojom uhlika je CO2
2. heterotrofne bakterie-primarnym zdrojom uhlika su organicke zluceniny.

Podla sposobu ziskavania energie sa delia na:
1. fototrofne baktarie-primarnym zdrojom je svetelna energia
2. chemotrofne bakterie-primarnym zdorojom energie je chemicka energia,ziskavana oxidaciou alebo kvasenim organickych zlucenin.

Podla vztahu ku kysliku sa delia na:
1. aerobne bakterie-na svoju existenciu vyzaduju kyslik
2. anaerobne bakterie-na svoju existenciu nevyzaduju kyslik,naopak posobi na ne toxicky
3. fakultativne anaerobne bakterie-mozu rast za pritomnosti aj nepritomnosti kyslika

Rozmnožovanie baktérií
Bunka baktérie sa rozmnožuje nepohlavne priečnym delením. Predchadza mu replikacia(zdvojenie) bakterialneho jadra,oddelenie novych jadier a nasledne rozdelenie bunky.
Pri niekolkych druhoch pozname aj pucania,co je typicke pre kvasinky.
V nepriaznivých podmienkach prostredia vytvárajú spóry.
Niketore vlaknite bakterie sa okrem spor rozmnozuju aj rozpadom svojich vlakien.
Pri baktériách je známa konjugácia: spojenie dvoch buniek, pri ktorom časť chromozómu jednej bunky prechádza do druhej bunky.
Výskyt a význam baktérií
S baktériami sa stretávame všade. Sú vo vzduchu, vo vode aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vnútri organizmov. Nie sú iba v krvi zdravého človeka. Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok: od zdroja potravy, teploty, pH prostredia. Aeróbne druhy vyžadujú kyslík, anaeróbne druhy žijú v prostredí bez kyslíka. Prevažná časť baktérií patrí medzi heterotrofné organizmy: saprofyty a parazity. Početné sú aj symbiotické baktérie.

Veľký pozitívny význam baktérií spočíva v tom, že spolu s hubami sa zúčastňujú rozkladných potravových reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na anorganickú (mineralizujú ju), čím umožňujú jej ďalšie využitie v prírodných ekologických systémoch.