Baktérie (Bacteria) sú heterotrofné a autotrofné prvobunkové prokaryotické organizmy (u fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl, farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy).
Reprezentuju samostatnu liniu vo vyvoji zivych organizmov,fyziologicky su znacne roznorode a obyvaju rozne biotopy (rozlicne typy zivotneho prostredia)
Veda ,ktora sa zaobera studiom bakterii, sa nazyva bakteriologia a je jednou z mikrobiologickych vied.Jej zakladatielia su francuzsky lekar Louis Pasteur a nemecky lekar Robert Koch
Bunka baktérií má na vonkajšej strane bunkovej steny chemicky odlišnú slizovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj bičíky a riasničky, ktoré majú význam pri prichytávaní baktérií na podklad. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo, umožňujúce premenu svetelnej energie slnečného žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu - bakteriochlorofyl. Ním sa baktérie odlišujú od ďalších dvoch oddelení prokaryotických organizmov a od všetkých eukaryotických organizmov.

Z hladiska vonkajsej struktury rozoznavame styri zakladne morfologicke typy: guľovitý tvar majú koky, guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú streptokoky, koky zoskupené do strapca sú stafylokoky, mierne zahnuté bunky sú vibriá, špirálovite stočené sú spirily a spirochéty. Paličkovité baktérie schopné utvárať spóry sa volajú bacily.

Priemerná veľkosť baktérií sa pohybuje okolo 0,3-2,0 mikrometra. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov.



Z hladiska vonkajsej struktury su bakterialne bunky ovela jednoduchsie ako ako rastlinne alebo zivocisne bunky.Kazda bakterialna bunka je od vonkajsieho prostredi oddelena pevnou ale pruznou bunkovou stenou. Pod bunkovou stenou je cytoplazmaticka membrana,vnutorny priuestor vyplna cytoplazma.