Pri prechadzkach v prirode, praci v zahradach, zbere lesnych plodov so zvysujucimi sa teplotami nas stale viac taha do prirody a hrozi nam stale vacsie nebezpecenstvo, ze si okrem malin, cucoriedok ci hub so sebou prinesieme domov aj prisateho kliesta. Najznamejsie choroby, ktore prenasaju klieste, su kliestova encefalitida a lymeska borrelioza. Kliest travi vacsinu svojho zivota na zemi alebo vo vegetacii a "striehne na svoju obet" na steblach travy s nizkym porastom krikov. V nasich podmienkach je maximalny vyskyt kliestov s dvoma vrcholmi: maj, jun a oktober, november. Nie kazdy jedinec kliesta je infekcny a teda choroby neprenasa. Slovensko sa zaraduje medzi krajiny, kde je asi 20% populacie kliestov premorenych na lymesku borreliozu a 10% na kliestovu encefalitidu. Ohniska, kde sa vyskytuju klieste premorene na lymesku borreliozu, nie su totozne s ohniskami kliestovej encefalitidy. Ako rezervoarove zvierata su v prirode cicavce - asi 47 druhov, najcastejsie drobne hlodavce, srncia zver a 55 druhov vtakov.Medzi najznamejsie prirodne ohniska nakazy kliestovej encefalitidy patri oblast povodia Vahu (okres Povazska Bystrica), okres Rimavska Sobota: v rekreacnych oblastiach Zelena Voda (Kurinec), Teply Vrch, Gemerska Poloma; okres Zvolen: priehrada Sekier, pohorie Krivan a Chvojnovo, Kovacova, Skalisko, Lulovka, Babska dolina; okres Lucenec: Divin; okres Komarno: Cicov. Medzi najznamejsie ohniska lymeskej borreliozy patri na zapadnom Slovensku okres Dunajska Streda, Topolcany, Nitra, Nove Zamky, Trnava; na strednom Slovensku okres Banska Bystrica, Cadca, Zilina, Martin, Povazska Bystrica a na vychodnom Slovensku okres Humenne, Michalovce, Poprad, Presov a Svidnik. Aj ked vyskyt kliestov infikovanych na lymesku borreliozu a kliestovu encefalitidu vyzera hrozivo, pocet ochoreni nie je vysoky. Na Slovensku sme vlani zaznamenali 600 ochoreni na lymesku borreliozu, co predstavuje chorobnost 11,1/100 000 a kliestovu encefalitidu 63 ochoreni, co predstavuje chorobnost 1,2/100 000 obyvatelov.Prenos sa uskutocnuje prostrednictvom slin kliesta pri cicani, ale popisuje sa aj moznost prenosu infekcie vyluckami kliesta, alebo mechanickym trenim jeho tkaniv do drobnych poraneni koze pri jeho odstranovani. Vseobecne plati, ze cim dlhsie je kliest prisaty, tym vacsia je moznost prenosu infekcie. Na to, aby sa nakaza preniesla z infikovaneho kliesta do organizmu treba 12, podla niektorych literarnych udajov 24 a viac hodin.