Jed kobry ovplivňuje nervovú sústavu koristi, pričom spôsobuje zastavenie činnosti srdca a pľúc a súčasne vyraďuje z činnosti svaly.
Obrana
Hady sa stávajú korisťou mnohých predátorov, napríklad dravých vtákov, krokodílov či cicavcov. Bránia sa tak, že sa skrývajú, zdanlivo zväčšujú svoje rozmery, syčia, alebo predstierajú, že sú mrtve. Niektoré druhy sa pri napadnutí zbavujú chvosta. Vretenica gabunská a niektoré iné hady sa maskujú, iné krikľavým sfarbením varujú predátory, že sú jedovaté. Niektoré hady sa bránia napodobňovaním výstražného sfarbenia jedovatých druhov.
Vajcia a mláďatá
Väčšina hadov kladie vajicia. Samice ich zahrabávajú na vhkých miestach, napríklad do rozkladajúcich sa rastlín. Niektoré druhy, napríklad pytóny, sa okolo vajec ovýjajú, aby ich zohrievali, väčšina druhov sa však o vývin vajec nestará. Medzi hadmi sú aj živorodé druhy, napríklad veľhady. O vyliahnuté mláďatá sa rodičia nestarajú, preto sa musia hneď postarať sami o seba.
Zvliekanie pokožky
Hadie šupiny pokrýva tenká vrstva pokožky, ktorá sa približne šestkrát za rok zvlieka - často v jednom kuse. Tento dej sa nazýva aj lienenie a umožňuje hadom rásť. Pod starou vrstvou pokožky sa ešte pred jej zvlečením vytvorí nová vrstva. Po skončení lienenia niekedy zostane po hadovi celá neporušená priehľadná pokožka.