Jedince vykonávajú všetky základné životné funkcie, a preto sú schopné samostatne žiť. No organizmy sa navzájom odlišujú, a to nielen tvarom, veľkosťou či svojimi vlastnosťami. Organizmy sú aj odlišne zložité. Podľa štruktúry (organizácia) vnútorného prostredia živých systémov rozdeľujeme organizmy :

1. Nebunkové organizmy- vírusy
2. Jednobunkové organizmy- mikroorganizmy
3. Bunkové kolónie
4. Mnohobunkovce
5. Indivíduá vyššieho rádu

1. Nebunkové organizmy- vírusy
Z hľadiska organizácie predstavujú vírusy najjednoduchšie živé sústavy. Doposiaľ sa nevie, či jednoduchosť ich organizácie je prvotná – sú pozostatkami evolučne najprimitívnejších sústav z raných etáp vývoja života na Zemi, alebo sú výsledkom procesu redukcie – zjednodušenia organizácie už podstatne zložitejších bunkových systémov. Vyznačujú sa troma vlastnosťami:
1. majú mikroskopické rozmery (15-300 nm)
2. sú zložené len z nukleových kyselín (buď RNA alebo DNA) a bielkovín.
3. nemajú vlastný metabolizmus
V strede je nukleová kyselina a okolo je bielkovina. Na povrchu sa vytvára kapsida, ktorá má ochrannú funkciu a umožňuje naviazanie vírusu na hostiteľskú bunku. Rozmnožujú sa len v hostiteľskej bunke a trvalo môžu existovať len ako parazity buniek. 2. Jednobunkové organizmy – mikroorganizmy
Tieto živé sústavy majú bunkovú organizáciu. Organizmus tvorí jedná bunka, ktorá je schopná vykonávať všetky základné životné procesy. Z hľadiska vnútornej štruktúry rozlišujeme:
a- Prokaryotické – majú menej organelov, jadro nie je oddelená od cytoplazmy jadrovou membránou- nemajú pravé jadro, nikdy nevytvárajú mnohobunkové organizmy (baktérie, sinice, archeóny)

b– Eukaryotické - majú zložitejšiu štruktúru, majú viac organelov, bunka je obalená jadrovou membránou od cytoplazmy – majú pravé jadro, sú základnými stavebnými jednotkami mnohobunkových organizmov (prvoky, riasy a mikroskopické huby)

3. Bunkové kolónie
Tvoria prechod medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami. Kolónia buniek vzniká tak, že sa materské bunky delia na dcérske bunky, ale zostávajú spolu. Delíme ich na:
a- jednoduché - pozostávajú z niekoľkých úplne rovnocenných buniek. Každá takáto bunka môže žiť v istých podmienkach ako samostatné indivíduum. b- zložitejšie - v týchto kolónach sa bunky začínajú špecializovať. Bunky na protiľahlých póloch sú štruktúrne a funkčne odlišné. Schopnosť ďalej sa rozmnožovať zostáva zachovaná len niektorým bunkám. 4.