referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alžbeta
Utorok, 19. novembra 2019
Biológia bunky
Dátum pridania: 30.09.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 269
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
„Začiatok a podstata života je v Bunke“
Ivan Pertovič Pavlov

1. Objav bunky a bunková teória

Bunka je základná štruktúrna a funkčná jednotka rastlinných a živočíšnych tiel, preto sa považuje za základný prvok organizácie živých systémov. Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom javov na úrovni bunky, sa nazýva cytológia. Objav a štúdium bunky súvisia s objavom mikroskopu (gr. mikros – malý, cope – pozorovanie). Anglický vedec Robert Hooke (1635-1703) roku 1665 pozoroval korok stromov a rozlíšiteľné dutinky nazval bunka (lat. cellula). Hooke je považovaný za objaviteľa (rastlinnej) bunky. V roku 1671 Talian Marcello Malpighi (1628-1694) objavil živočíšnu bunky.
Neznámy svet mikroorganizmov objavil Holanďan Antony van Leewenhoek (1632-1723). Medzníkom vo vzniku a rozvoj cytológie bol objav Jadra, ktoré objavil Robert Brown (1773-1858). Hypotézu, že každý organizmus má bunkovú štruktúru, vyslovil v roku 1834 Pavol F. Gorjaninov a potvrdil nemecký lekár Rudolph Virchow (1821-1902) známym výrokom: „Omnis cellula e cellula“ – každá bunka vzniká z bunky.
Bunkovú teóriu formovali v roku 1838 nezávisle od seba nemecký botanik Mathias Jakob Schleiden (1804-1881), a nemecký zoológ Theodor Schwam.

Bunková teória:
- základnom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií,
- každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky.


Prelom v biologických vedách a najmä v cytológii je spojený s objavom elektrónovej mikroskope (1933). Podľa toho aj bunkové štruktúry rozlíšiteľné svetelným mikroskopom sa nazývajú mikroskopické a rozlíšiteľné len elektrónovým mikroskopom submikroskopické.

2. Všeobecné vlastnosti bunky

Bunka má vlastný metabolizmus, je schopná vymieňať si s vonkajším prostredím látky a energie, ako aj schopnosť prenosu genetickej informácie. Považuje sa preto za najmenší systém schopný samostatného života. Všeobecné vlastnosti bunky sú to charakteristické pre väčšinu buniek bez ohľadu na funkciu:
- chemické zloženie
- stavba – štruktúra
- metabolizmus
- rozmnožovanie
- dedičnosť.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.