Prírodné vedy ako proces postupného získavania, overovania a triedenia poznatkov vždy o určitej forme alebo stránke skutočnosti sú zároveň i súhrnom im vlastných metód, inštitúcií a organizácií, ktoré tento proces napomáhajú. Vedecké metódy tvoria nedeliteľnú súčasť jednotlivých vied. Ich osvojenie je predpokladom a súčasťou vedeckej práce vo všetkých biologických odboroch, a teda i v medicíne. Metódy vedeckej práce sa v novoveku stali predmetom sústavného štúdia, ktorému sa venovali mnohí prírodovedci, filozofi a logici. Otázkami poznávania, vrátane poznávania vedeckého, sa zaoberá celá obsiahla časť filozofie- gnozeológia, náuka o poznaní. Jednotlivé filozofické smery riešili otázky nášho poznávania prírody rozličným spôsobom. Niektoré jednostranne zdôrazňovali význam zmyslového poznania (senzualizmus), iné poznania rozumového (racionalizmus), niektoré popierali možnosti nášho poznania podstaty javov úplne (agnosticizmus)
Marxistická gnozeológia zdôrazňuje zásadnú poznateľnosť prírody, pričom uznáva, že poznanie je historický proces, v ktorom človek čoraz hlbšie a dokonalejšie poznáva okolitý svet. Zastáva aj názor dialektickej jednoty zmyslového a rozumového poznávania, pričom odmieta spájať výsledky vedeckého poznania s rozmanitými neoverenými domnienkami.
Postupy, ktoré sa uplatňujú v procese vedeckého poznania, skúma špeciálna vedecká disciplína metodológia. Metodológia skúma vedecké metódy, t.j. všeobecne platné cesty, formy a postupy, ktorými každá veda získava poznatky a pomocou ktorých buduje vedecký systém. V širšom poňatí sa metodológia zaoberá i hlavnými smermi a zákonitosťami rozvoja vied a formami komunikácie, t.j. oznamovania vedeckých informácií, čo sa stáva dnes na ich vzrastajúce množstvo – vážnym problémom. Osvojenie si správnych vedeckých metód, návyk vedeckého myslenia, je nevyhnutným predpokladom nielen pre vlastnú vedeckú prácu, ale aj pre praktickú činnosť. Niet pochýb o tom, že najcennejším kapitálom pre absolventa lekárskeho štúdia je – okrem získania určitého množstva základných vedomostí – predovšetkým návyk vedeckého myslenia, osvojenie si metód vedeckej práce.
Biológia, tak ako každá iná veda, si v procese svojho vývoja vypracovala rozličné metódy a techniky výskumu, ktoré stále zdokonaľuje, a tvorí technicky nové. Okrem špeciálnych metodík bádania, s ktorými sa stretávame v jednotlivých biologických vedných disciplínách, existujú i všeobecné metódy poznávania, ktoré používa prakticky každá prírodná veda.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie