Pre vlastné vedecké myslenie z metodologického hľadiska sú dôležité :
prístup ku skúmaným javom,
znalosť postupov pri získavaní základných vedeckých faktov,
osvojenie si správnych postupov a zásad pri spracúvaní získaných vedeckých dát,
tvoriť hypotézy a teóriu a stanoviť vedecké zákony. 1. VÝZNAM PRÍSTUPU KU SKUTOČNOSTI

Pre biológa, takisto ako pre pracovníka v oblasti každej empirickej vedy, je nesmierne dôležitý prístup ku skutočnosti. Od toho, akým spôsobom vedec pristupuje k predmetu svojej výskumnej práce, spravidla závisia i jej výsledky. Hlavnou zásadou každej vedeckej práce je maximálne možná objektívnosť v prístupe k objektom vedeckého poznávania. Hoci sa táto zásada zdá prirodzená, z dejín biológie poznáme aj prípady jej nedodržiavania. Metodický prístup vedca ku skutočnosti ovplyvňuje – či už kladne alebo záporne – i jeho filozofický názor, jeho ideologické východisko. Nevyhnutnou podmienkou vedeckého prístupu ku skúmaným objektom je metodická skepsa. Tá núti bádateľa kriticky hodnotiť každú hypotézu a teóriu, stále overovať získané poznatky, ako aj závery vyvodzované z nich. Bez kritického prístupu k výsledkom celého doterajšieho poznania sa nemôže ďalej vyvíjať nijaká veda. 2. METÓDY, KTORÝMI ZÍSKAVAME VÝCHODISKOVÉ VEDECKÉ FAKTY

Každá empirická veda sa usiluje získať čo najviac základných údajov o predmete svojho skúmania. Pritom sa usiluje, aby jej údaje čo najvernejšie zobrazovali predmety a procesy skutočnosti, prípadne ich isté stránky alebo vzťahy. Bez poznania základných faktov nemôže existovať nijaká veda. Základné vedecké fakty získava biológia na základe dvoch metód, t.j. pozorovaním a pokusom. Pri oboch týchto postupoch sa dialekticky uplatňuje zmyslové vnímanie i logické myslenie. 1. POZOROVANIE je historicky najstaršia a aj dnes najpoužívanejšia metóda na získanie východiskových faktov v prírodných
vedách. Pozorovanie sa uskutočňuje vždy vlastnými zmyslami človeka, ktoré sa môžu ,, zdokonaliť ” pomocou prístrojov.
2. POKUS je najdôležitejšou, základnou výskumnou metódou prírodných vied. Pokus sa od jednoduchého pozorovania odlišuje
tým, že v ňom zámerne meníme podmienky, v ktorých pozorovaný jav prebieha. 3. ZÁKLADNÉ LOGICKÉ POSTUPY PRI VEDECKEJ PRÁCI

Poznatky získané pozorovaním a pokusmi slúžia ako východiskový „materiál“ na ďalšiu vedeckú prácu. Ani jedna empirická veda, teda ani biológia, sa nemôže trvale uspokojiť iba s „registrovaním“ poznatkov. Pomocou logických postupov z nich vyvodzuje všeobecne platné závery. Veda má v podstate dva najvšeobecnejšie logické postupy, ktoré používa pri ďalšom spracovaní východiskových údajov.
Sú to indukcia a dedukcia – dva protichodné myšlienkové postupy, ktoré sa pri vedeckej práci dialekticky ďalej dopĺňajú.