Metódy biologického poznávania

Prírodné vedy ako proces postupného získavania, overovania a triedenia poznatkov vždy o určitej forme alebo stránke skutočnosti sú zároveň i súhrnom im vlastných metód, inštitúcií a organizácií, ktoré tento proces napomáhajú. Vedecké metódy tvoria nedeliteľnú súčasť jednotlivých vied. Ich osvojenie je predpokladom a súčasťou vedeckej práce vo všetkých biologických odboroch, a teda i v medicíne. Metódy vedeckej práce sa v novoveku stali predmetom sústavného štúdia, ktorému sa venovali mnohí prírodovedci, filozofi a logici. Otázkami poznávania, vrátane poznávania vedeckého, sa zaoberá celá obsiahla časť filozofie- gnozeológia, náuka o poznaní. Jednotlivé filozofické smery riešili otázky nášho poznávania prírody rozličným spôsobom. Niektoré jednostranne zdôrazňovali význam zmyslového poznania (senzualizmus), iné poznania rozumového (racionalizmus), niektoré popierali možnosti nášho poznania podstaty javov úplne (agnosticizmus)
Marxistická gnozeológia zdôrazňuje zásadnú poznateľnosť prírody, pričom uznáva, že poznanie je historický proces, v ktorom človek čoraz hlbšie a dokonalejšie poznáva okolitý svet. Zastáva aj názor dialektickej jednoty zmyslového a rozumového poznávania, pričom odmieta spájať výsledky vedeckého poznania s rozmanitými neoverenými domnienkami.
Postupy, ktoré sa uplatňujú v procese vedeckého poznania, skúma špeciálna vedecká disciplína metodológia. Metodológia skúma vedecké metódy, t.j. všeobecne platné cesty, formy a postupy, ktorými každá veda získava poznatky a pomocou ktorých buduje vedecký systém. V širšom poňatí sa metodológia zaoberá i hlavnými smermi a zákonitosťami rozvoja vied a formami komunikácie, t.j. oznamovania vedeckých informácií, čo sa stáva dnes na ich vzrastajúce množstvo – vážnym problémom. Osvojenie si správnych vedeckých metód, návyk vedeckého myslenia, je nevyhnutným predpokladom nielen pre vlastnú vedeckú prácu, ale aj pre praktickú činnosť. Niet pochýb o tom, že najcennejším kapitálom pre absolventa lekárskeho štúdia je – okrem získania určitého množstva základných vedomostí – predovšetkým návyk vedeckého myslenia, osvojenie si metód vedeckej práce.
Biológia, tak ako každá iná veda, si v procese svojho vývoja vypracovala rozličné metódy a techniky výskumu, ktoré stále zdokonaľuje, a tvorí technicky nové. Okrem špeciálnych metodík bádania, s ktorými sa stretávame v jednotlivých biologických vedných disciplínách, existujú i všeobecné metódy poznávania, ktoré používa prakticky každá prírodná veda.

Pre vlastné vedecké myslenie z metodologického hľadiska sú dôležité :
prístup ku skúmaným javom,
znalosť postupov pri získavaní základných vedeckých faktov,
osvojenie si správnych postupov a zásad pri spracúvaní získaných vedeckých dát,
tvoriť hypotézy a teóriu a stanoviť vedecké zákony. 1. VÝZNAM PRÍSTUPU KU SKUTOČNOSTI

Pre biológa, takisto ako pre pracovníka v oblasti každej empirickej vedy, je nesmierne dôležitý prístup ku skutočnosti. Od toho, akým spôsobom vedec pristupuje k predmetu svojej výskumnej práce, spravidla závisia i jej výsledky. Hlavnou zásadou každej vedeckej práce je maximálne možná objektívnosť v prístupe k objektom vedeckého poznávania. Hoci sa táto zásada zdá prirodzená, z dejín biológie poznáme aj prípady jej nedodržiavania. Metodický prístup vedca ku skutočnosti ovplyvňuje – či už kladne alebo záporne – i jeho filozofický názor, jeho ideologické východisko. Nevyhnutnou podmienkou vedeckého prístupu ku skúmaným objektom je metodická skepsa. Tá núti bádateľa kriticky hodnotiť každú hypotézu a teóriu, stále overovať získané poznatky, ako aj závery vyvodzované z nich. Bez kritického prístupu k výsledkom celého doterajšieho poznania sa nemôže ďalej vyvíjať nijaká veda. 2. METÓDY, KTORÝMI ZÍSKAVAME VÝCHODISKOVÉ VEDECKÉ FAKTY

Každá empirická veda sa usiluje získať čo najviac základných údajov o predmete svojho skúmania. Pritom sa usiluje, aby jej údaje čo najvernejšie zobrazovali predmety a procesy skutočnosti, prípadne ich isté stránky alebo vzťahy. Bez poznania základných faktov nemôže existovať nijaká veda. Základné vedecké fakty získava biológia na základe dvoch metód, t.j. pozorovaním a pokusom. Pri oboch týchto postupoch sa dialekticky uplatňuje zmyslové vnímanie i logické myslenie. 1. POZOROVANIE je historicky najstaršia a aj dnes najpoužívanejšia metóda na získanie východiskových faktov v prírodných
vedách. Pozorovanie sa uskutočňuje vždy vlastnými zmyslami človeka, ktoré sa môžu ,, zdokonaliť ” pomocou prístrojov.
2. POKUS je najdôležitejšou, základnou výskumnou metódou prírodných vied. Pokus sa od jednoduchého pozorovania odlišuje
tým, že v ňom zámerne meníme podmienky, v ktorých pozorovaný jav prebieha. 3. ZÁKLADNÉ LOGICKÉ POSTUPY PRI VEDECKEJ PRÁCI

Poznatky získané pozorovaním a pokusmi slúžia ako východiskový „materiál“ na ďalšiu vedeckú prácu. Ani jedna empirická veda, teda ani biológia, sa nemôže trvale uspokojiť iba s „registrovaním“ poznatkov. Pomocou logických postupov z nich vyvodzuje všeobecne platné závery. Veda má v podstate dva najvšeobecnejšie logické postupy, ktoré používa pri ďalšom spracovaní východiskových údajov.
Sú to indukcia a dedukcia – dva protichodné myšlienkové postupy, ktoré sa pri vedeckej práci dialekticky ďalej dopĺňajú.

INDUKCIOU v najstaršom zmysle slova rozumieme súhrn všetkých čiastkových metodologických postupov, ktoré vedú od hodnotenia základných vedeckých dát až k všeobecným vedeckým záverom, teóriám a zákonom. DEDUKCIOU zase nazývame taký logický postup, pri ktorom vyvodzujeme zo všeobecných predpokladov iné rovnaké či menej všeobecné, prípadne i čiastkové závery vzťahujúce sa na jednotlivé prípady. V prírodných vedách, a teda aj v biológii, býva východiskovým predpokladom dedukčného úsudku spravidla záver získaný už skôr indukciou.
Pri indukčno- dedukčných postupoch v prírodných vedách sa uplatňujú mnohé menej všeobecné metódy:
A/ Porovnávacia metóda- zisťujeme ňou zhody a rozdiely, prípadne podobnosti pozorovacích javov. Porovnávacia metóda je základným postupom napr. pri klasifikácii organizmov. Tak ju využil aj Linné pri vypracúvaní systematiky rastlín.
B/ Analýza a syntéza- jednoduchá myšlienková analýza sa uplatňuje už pri opise. Vedecká analýza sa usiluje postihnúť vzájomné vzťahy medzi elementmi daného celku. Najväčší význam má tzv. kauzálna analýza, pomocou ktorej sa usilujeme v komplexe rozličných súvislostí objaviť tie faktory, ktoré determinujú priebeh( prípadne vznik) istého javu alebo procesu. C/ Analogická metóda je taký myšlienkový postup, pri ktorom na základe zistenia usudzujeme, že sa môžu zhodovať aj v iných znakoch. Je blízka porovnávacej metóde.
D/ Modely a modelovanie. V biologických vedách sa veľmi často používajú ako modelové objekty organizmy, na ktorých sa porovnávací jav skúma ľahšie než na organizmoch iných. Na znázornenie regulačných vzťahov sa využívajú abstraktné modely. K takýmto abstraktným modelom potom možno konštruovať materiálne modely.
E/ Zovšeobecňovanie( generalizácia). Pri využívaní väčšiny logických metód indukčného postupu výstavby systému vedy sa uplatňuje zovšeobecňovanie, generalizácia. Je to taký myšlienkový postup, pri ktorom vzťahujeme určité zistenia- získané na základe pozorovania jedného alebo viacerých javov- na veľký počet javov, prípadne na všetky javy toho istého alebo podobného súboru. Pri zovšeobecňovaní výsledkov výskumu sa dnes v biologických vedách uplatňujú postupy matematickej štatistiky. Štatistické postupy pri zovšeobecňujúcej indukcii možno v biologických vedách uplatniť preto, že hromadnosť je charakteristickým javom v celej organickej prírode.